Muž so zlyhaním srdca mal sedieť na urgente 6 hodín: Nemocnica sa ostro ohradila!

Mimoriadne nepríjemný šok čakal Andreu na urgentnom príjme v žilinskej nemocnici, kam jej otca previezol v stredu doobeda záchranársky vrtuľník. Nasledovali prvotné vyšetrenia, no keď sa však o pol šiestej vrátila naspäť do nemocnice, aby doniesla otcovi potrebné veci, neverila vlastným očiam. Namiesto toho, aby ležal v izbe s plnohodnotnou starostlivosťou, mal sedieť na chodbe.

“Skoro som skolabovala, keď som tam videla otca sedieť, na nose mal masku napojenú na kyslík a vedľa seba kufor s osobnými vecami. Vraj tam ho dali a tam sedí. Od obeda ho nemal kto hospitalizovať, dať ho na lôžko a aspoň sem tam sa na neho pozrieť?,” rozčuľuje sa Andrea. Pýta sa, či je normálne, že pacient privezený so zlyhaním srdca, ktorý má kardiostimulátor, silný cukrovkár sedí 6 hodín na stoličke bez akejkoľvek starostlivosti, jedla a pitia. Na interné oddelenie sa dostal až po jej pripomienkovaní.

Okrem toho podľa nej nedostal ani večeru, a to ani napriek tomu, že od rána nič nejedol ani nepil, čo môže byť pre cukrovkára fatálne. “Ak si už nevšímate ani pacienta privezeného vrtuľníkom, čo vás teda zaujme? Je mi z vás zle. Z lekárov, zdravotníctva, celého systému…,” poznamenáva rozhorčene. To však nie je všetko, čoho mala byť svedkom. Na chodbe sa totiž nachádzala posteľ, na ktorej ležal človek, kompletne zabalený v plachte, vrátane hlavy.

“Keď som prišla, plachta sa ešte nadvihovala. No potom som už tento pocit nemala. Tak sme sa aj so záchranárom pýtali, či žije. Sestra povedala, že mŕtvola to isto nie je. Naozaj zábavné. Ževraj je opitý. Keď aj bol opitý, mali právo ho zabaliť celého do plachty? Možno mu to chceli urýchliť a seba odľahčiť o ďalšiu starostlivosť,” opisuje hrôzostrašný zážitok a pýta sa, že kam sa vytratila etika, morálka, ľudskosť a humánnosť?

Ako sa k situácii vyjadrilo vedenie nemocnice, si prečítajte na ďalšej strane:

Pre úplnú korektnosť zverejňujeme stanovisko nemocnice v plnom znení:

V súvislosti s publikovaným príspevkom, ktorý popisuje údajné zanedbanie zdravotnej starostlivosti na urgentnom príjme žilinskej nemocnice, a následnou obrovskou vlnou kritiky a nenávisti, ktorá sa spustila ako na samotný urgentný príjem, tak aj na ďalších zdravotníkov a nezdravotníkov, by sme k udalosti radi zaujali stanovisko.

Fakultnej nemocnici s poliklinikou Žilina, jej zdravotníkov i nezdravotníkov, sa táto udalosť vzhľadom na všetky okolnosti a dostupné fakty dotkla a zároveň nás ľudsky mrzí. Príspevok nepríjemne prekvapil nielen ľudí, ktorí v stredu 17. januára 2024 slúžili na urgentnom príjme a na oddelení vnútorného lekárstva, ale aj ďalších zamestnancov, ktorí v našom zdravotníckom zariadení pracujú. Radi by sme v úvode zároveň upozornili, že vzhľadom na ochranu osobných údajov pacienta a citlivosť celého prípadu sa z našej strany nemôžeme k vzniknutej udalosti vyjadrovať dopodrobna.

Informácie, ktoré boli publikované v príspevku o skúsenosti z urgentného príjmu, sa nezakladajú na pravde. Po zverejnení príspevku sme začali situáciu okamžite preverovať a zistili sme nasledujúce fakty.

Pacient bol na urgentný príjem žilinskej nemocnice privezený v stredu 17. januára o 12.44 hod. Ihneď po príchode, o 12.48 hod., ho začal vyšetrovať lekár urgentného príjmu. V expektačnej miestnosti mu bola poskytnutá adekvátna liečba. Pre prípad neočakávaných komplikácií, ktoré by si vyžadovali zobrazovacie vyšetrenia, musia pacienti zostať niekoľko hodín nalačno.

Oddelenie urgentného príjmu funguje plošne, teda všade na Slovensku i v zahraničí, na základe takzvaného triážneho systému. Ten rozdeľuje pacientov podľa naliehavosti ich zdravotného stavu. Pacienti absolvujú všetky potrebné vyšetrenia a následne sú zaradení do konkrétnej skupiny. Pacient bol „presunutý“ z priority 1 do priority 4-5, teda do skupiny s ochoreniami a poraneniami bez potreby okamžitej starostlivosti. Neznamená to, že pacient prestal byť prioritný, no prešiel do inej, menej závažnej skupiny.

V stredu 17. januára bol urgentný príjem mimoriadne vyťažený. Podľa našich dostupných údajov bolo v čase od 11.43 hod. do 18.00 hod. na ambulanciu oddelenia vnútorného lekárstva urgentného príjmu privezených 18 pacientov, z toho 8 rýchlou zdravotnou službou. 16 pacientov bolo indikovaných na hospitalizáciu na oddelenie vnútorného lekárstva, čo je obrovské číslo.
V tejto súvislosti pripomíname, že žilinská nemocnica zabezpečuje starostlivosť pre spádovú oblasť 220-tisíc obyvateľov. Vlani sme „len“ na urgentnom príjme, nie na pohotovosti, ošetrili za celý rok takmer 38-tisíc pacientov.

O 14.45 hod. bol pacient pre veľký nápor na expektačné lôžka z expektačnej miestnosti premiestnený. V priestoroch urgentného príjmu bolo následne potrebné počkať na príjem na príslušné oddelenie. Nakoľko boli zdravotníci vyťažení, pacient musel, žiaľ, na príjem na oddelenie počkať. Ako sme spomenuli, urgentný príjem pre vysoký počet príjmov neovplyvní potrebu čakania, hoci by sme boli najradšej, pokiaľ by pacienti nemuseli čakať vôbec. Z kapacitných dôvodov to nie je možné plošne ovplyvniť na žiadnom urgentnom príjme.

Na chodbe urgentného príjmu sme v minulosti z preventívnych dôvodov napojili prístroj na prijímanie kyslíka, ktorý môže využiť každý pacient. Pacient následne absolvoval ešte jedno nevyhnutné vyšetrenie pred prijatím na príslušné oddelenie.

Ďalší pacient, odfotený v plachte, bol prijatý pod vplyvom alkoholu a pre naplnenosť kapacít ho nebolo možné nikam umiestniť. Faktom je, že pre zrušenie záchytiek končia títo ľudia na urgentných príjmoch. Situáciu nedokážeme nijakým spôsobom ovplyvniť, pretože pre nich jednoducho nemáme priestorové kapacity.

Plne si uvedomujeme a akceptujeme fakt, že vo vypätých životných situáciách a v súvislosti s našimi blízkymi prichádzajú ruka v ruke určité emócie. Môže to byť strach, smútok alebo hnev. Pre našich blízkych chceme len to najlepšie a pokiaľ je to potrebné, chceme im zabezpečiť kvalitnú a čo najrýchlejšiu zdravotnú starostlivosť.

Rozumieme preto reakcii, ktorá bola zverejnená na sociálnej sieti, neakceptujeme však fakt, že sa na našu nemocnicu a našich zamestnancov zdvihla v tejto súvislosti neoprávnená vlna kritiky. Mrzí nás, že autorka statusu publikovala príspevok skôr, ako si čokoľvek preverila, pretože informácie v príspevku sú zavádzajúce a nepravdivé. Stretnutie vedenia nemocnice a autorky statusu sa uskutočnilo dnes.

Zdravotnú starostlivosť o pacientov berieme s plnou vážnosťou. Naši zdravotníci i nezdravotníci sú tu 24 hodín denne, 7 dní v týždni, a robia všetko preto, aby v prípade potreby pomohli. S obetavosťou, nasadením a pochopením sa starajú o tých, ktorí pomoc potrebujú. Mnohí si možno stále neuvedomujú, aká je práca v nemocnici náročná. O to viac nás mrzí, pokiaľ príspevok s nepravdivými informáciami prakticky zatieni všetko kvalitné, čo sme doposiaľ urobili a robíme.

Stojíme si za tým, že v žilinskej nemocnici pracujú ľudia, ktorým na pacientoch záleží, a robia svoju prácu s maximálnym

Aké sú ďalšie skúsenosti iných s touto nemocnicou, si prečítajte na ďalšej strane:

So žilinským urgentom majú podobné skúsenosti viacerí. Jednou z tých je aj Zuzana, ktorá sa vyjadrila, že nejde len o urgent ale celú nemocnicu. Všetkým radí, aby v rámci možností čím skôr odišli aj z interného oddelenia. "Tam má šancu len človek, ktorý sa ako tak vládze sám o seba postarať a nie je na obtiaž sestričkám, inak je odpísaný. Nepodajú mu ani pohár vody. Mám vlastnú skúsenosť s mojím otcom. Dodnes nemôžem chodiť ani okolo nemocnice, hneď mam strašnú hrču v krku a hrozné spomienky," napísala.

Podobne to vníma aj Zuzana, ktorá má s urgentom tiež bohaté skúsenosti. "Ochotné a milé sestry tam nestretnete. Keď dcére pri zlomenom predkolení vyzúvali topánku, priam sa vyžívavali ako čo najviac ublížiť. Bože, plakala som s ňou. A veľa iného sme si tam zažili. Ale je pravda, že keď ležala na úrazovke to už bolo o inom. Dokonca som tam povedala sestričkám, že by mali ísť na urgent ukázať kolegyniam, ako sa treba správať. Ocinovi držím palce a nech je čím skôr fit. A Vám veľa síl," odkázala.