Od mozolí na rukách po dosky, ktoré znamenajú svet. Toto je príbeh Beáty Drotárovej

Beáta Drotárová pochádza z Gelnice. A aj keď študovala v Bratislave, vždy ju to ťahalo domov, naspäť do Košického kraja.

„Keď som skončila Vysokú školu múzických umení, šesť sezón som bola v martinskej činohre, a potom som prišla do Košíc. Mala som tam sľúbené angažmán, ale nemala som podpísanú zmluvu. Spomínam si, ako som bola v šoku, keď ma tam, jednoducho, nezobrali. Dala som si žiadosť do prešovskej činohry a v septembri, keď som mala nastúpiť, mi povedali, že ani tam nie je pre mňa miesto.“

Herečka spomína, že to bola pre ňu prvá facka od života. „Neskôr som pracovala ako upratovačka vo Východoslovenskom múzeu, bolo totiž v rekonštrukcii. Vtedy som si prvýkrát v živote uvedomila, čo sú krvavé mozole na rukách. O pár mesiacov som sa stala lektorkou. Myslela som si, že by to mohla byť práca pre mňa.“

Beáta však nečakala dlho na vyslobodenie. Oslovili ju k natáčaniu šesťdielneho seriálu Bocianie hniezdo. „Robila som asistentku réžie a súčasne hrala aj jednu z hlavných postáv. Mala som tak možnosť zoznámiť sa s budúcimi kolegami. Na základe tejto úlohy som sa do košickej činohry nakoniec dostala.“

Košická herečka odohrala vyše 100 postáv. Ktorá je jej najobľúbenejšia? „Všetky. Viete, to je tak, ako keby ste ma poslali na lúku kvetov a ja by som si mala vybrať ten najkrajší. Nedokážem to, ale podľa mňa moja najobľúbenejšia rola bude tá, ktorá len príde.“

Ak dostane negatívnu rolu, ako prvé, čo urobí je to, že v nej začne hľadať pozitívne vlastnosti. „Bola by som však veľmi nešťastná, ak by som bola zaradená medzi komediálne alebo len dramatické herečky. Vedome pri štúdiu úlohy sa snažím nájsť styčný bod spojený s mojím vlastným životom a životnými skúsenosťami. Väčšinou je to ten moment, ktorý ma poľudšťuje a stávam sa pre diváka sympatickejšou postavou, aj keď stvárňujem možno negatívnu rolu.“

Beáta Drotárová prerazila najmä postavou lazníčky Terky z Jakubiskovho filmu Nevera po slovensky. "Vždy som si myslela, že patrím na javisko a nie do filmu, aj keď paradoxne bola to rola, s ktorou si ma ľudia spájajú dodnes. Každú filmovú inscenáciu som brala skôr ako spestrenie práce, ale istejšia sa cítim na javisku ako pred kamerou.“

Dodáva, že pracovala najmä s renomovanými režisérmi ako Juraj Jakubisko či Martin Hollý alebo Andrej Lettrich. „Boli to osobnosti, s ktorými bola radosť spolupracovať. Dalo mi to do života veľmi veľa."

Košická herečka ani po sedemdesiatke svoje ambície nestráca. „Nechávam to však na Pána Boha a režisérov, či mi ešte dajú dôveru a dostanem rolu. Samozrejme, že sa ich budem snažiť nesklamať a bude to moja najmilovanejšia postava.“

Beáta Drotárová získa onedlho ďalšie ocenenie. Tentoraz to je Čestná cena predsedu Košického samosprávneho kraja za rok 2021.

„Je to jedna z najznámejších televíznych, filmových a divadelných tvárí košického divadla a dlhoročný hlas rozhlasového dramatického umenia a dabingu. Chceli by sme ju oceniť za 40- ročnú vernosť Štátnemu divadlu Košice, za pedagogické a umelecké vedenie mládeže na našich konzervatóriách. Jej hlas a pôsobenie v divadle bude pre mnohých nezabudnuteľné. Som rád, že jej môžem odovzdať najvyššie ocenenie kraja,“ povedal predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka.

A čo to pre Beátu Drotárovú znamená? „Je to ocenenie mojej práce, môjho snaženia, ale že by som si to vopred predsavzala, aby som dostala vyznamenanie – tak to určite nie.“