Mohyly ako strašidlá: Rómske pomníky zničili kolorit v okolí kostolíka z 13. storočia

Odjakživa sa smrť chápala ako súčasť života. A vždy bolo v prístupe k mŕtvemu cítiť strach i snahu nakloniť si ho. Lenže kým v minulosti naši predkovia k tomu pristupovali s pokorou a skromne, keďže financií bolo málo, dnes sa to poriadne zmenilo. Niektorí akoby potrebovali až za hrob demonštrovať svoje city k zosnulému alebo aspoň svoje bohatstvo. A tak pribúdajú honosné a okázalé pomníky pozostalým. Takúto “módu” zaviedli príbuzní po mŕtvych mafiánoch a v ostatnom čase si ju obľúbili aj príslušníci rómskeho etnika.

V obci Žehra na Spiši obrovské náhrobné pomníky kazia kolorit starodávnej sakrálnej stavby zapísanej v zozname kultúrneho dedičstva Unesco, keďže hneď vedľa nej je miestny cintorín. Priekopníkom v stavaní gigantických gýčov bola rodina nebohého bývalého starostu Jozefa Mižigára. No a potom sa už medzi sebou osadníci predbiehali. Pohľady na bizarné mohyly vedľa kostolíka z 13. storočia vyvolávajú zmiešané pocity. Dokonca viac lákajú zahraničných turistov ako samotná pamiatka s cibuľovitou strechou.

No obrovské čierne náhrobné kamene s vygravírovanými portrétmi nebohých mafiánov pôsobia ako strašidlá aj v iných mestách. Vyše dvojmetrovú kamennú tabuľu s portrétom má Robert Holub, ktorý šéfoval košickému podsvetiu. Mal rómsky pôvod, a pochádza práve zo Spiša, kde je medzi Rómami v móde stavať honosné pomníky.

Bizarné hroby zosnulých mafiánov sú aj v iných slovenských mestách. V GALÉRII si môžete pozrieť hroby viacerých členov slovenského podsvetia. Chceli nimi pozostalí demonštrovať moc bývalých grázlov aj po ich smrti? Malo by byť zakázané mafiánom stavať mohyly, aby sa z nich nestali pútnické miesta?