Mladý hokejista Matey je po náročnej transplantácii doma: Pocit z návratu domov bol ako z filmu

Matey prežil svoje detstvo v Austrálii, kde však veľa možností na hranie hokeja nebolo. Keď sa s rodinou vo svojich 14 rokoch vrátil na Slovensko, hokejoví tréneri mu veľa šancí na hranie súťažného hokeja nedávali. Všetkým však vďaka svojej usilovnosti dokázal, že na to má. Dostal sa až do dorasteneckého klubu HK Spartak Dubnica, kde už v prvom súťažnom zápase strelil svoj prvý gól.

Mateya v lete 2023 zastavila v jeho milovanom hokeji zákerná choroba. Diagnostikovali mu akútnu lymfoblastickú leukémiu. Začal s chemoterapiou, ktorá mu však nepomohla. Jedinou nádejou tak zostala transplantácia kostnej drene, bolo ale potrebné nájsť vhodného darcu. Ten sa po výzve, ktorú spustila jeho mamina, našiel začiatkom januára.

Mateyov deň D prišiel v piatok 7. februára, kedy mu infúziou začali do tela prúdiť krvotvorné bunky. Ešte predtým sa rozlúčil s rodinou a kamarátmi, pretože ho v nemocnici čakala úplná izolácia. „Rozlúčiť sa s ním bolo veľmi ťažké,“ priznala jeho mama Mária. Po dlhých 39 dňoch ho prepustili do domácej liečby 7. marca. Nešťastná sedmička, keď mu 7. augusta 2024 diagnostikovali leukémiu, sa tak zmenila na šťastné číslo.

"Tých dlhých 39 dní, čo bol Matey hospitalizovaný, išlo neuveriteľne pomaly," priznala jeho mama. V práci sa snažila byť čo najdlhšie, pretože vedela, že po prepustení Mateya to už nebude také ľahké. "Mohla by som sa ľahko nakaziť od zákazníkov a tomu sa teraz musíme celá rodina vyvarovať," vysvetlila. Ľudia po transplantácii majú totiž imunitu ako bábätká.

Rodina bola s Mateyom v neustálom kontakte cez videohovory. "Po týždni od transplantácie sa všetko veľmi vážne skomplikovalo," prezradila jeho mama. Po všetkých možných ťažkostiach dostal až septický šok, teda otravu krvi so zlyhávaním orgánov. "Bol na tom až tak zle, že nám napriek prísnej izolácii dovolili denné návštevy," pokračuje Mária. To podľa nej neveštilo nič dobré.