Michal Majer vyrobil PRVÉ auto na Slovensku: Smutný osud “Drndičky” a POZRITE, ako vyzerala!

Miestna historička Terézia Rybárová, ktorej otec bol synovcom Michala Majera, tohto zručného zámočníka zažila už ako starého človeka. “Pamätám si ho ako pána v elegantnom dlhom kabáte s kožušinou, so striebornou paličkou. V mladosti ale vďačne provokoval v ľudovom kroji. Mal dcérku Teréziu a syna Michala,” začína svoje rozprávanie Rybárová, ktorá zozbierala rozličné dobové materiály na túto tému.

Michal Majer musel najskôr v Budapešti urobiť zámočnícke skúšky a následne si otvoril svoju vlastnú dieľňu, ktorú mal v rodinnom dome v Psiaroch. Tu sa vyučilo až takmer 80 majstrov a s vedomosťami patril medzi najlepších. “Posledný bol Ferko Duška zo susedného domu. Chlapci, ktorí sa u Majera vyučili, opravili asi všetko. Bol známy tým, že si ho aj po rokoch mimoriadne vážili pre jeho schopnosti,” hovorí historička. Nezostalo však len pri zámočníctve - je totiž mužom, ktorý zostrojil prvý osobný automobil na Slovensku. Stalo sa tak okolo roku 1920, no presný rok nie je známy.

Čo predchádzalo výrobe tohto auta, si prečítajte na ďalšej strane:

Podľa zachovaných informácií samotnej výrobe tohto kabrioletu predchádzala úsmevná situácia, ktorá súvisí s bulharským cárom Ferdinandom Coburgom. Ten cestoval do Svätého Antona, keď sa mu pokazilo medzi Psiarmi a Kozárovcami auto. Šofér sa preto vypytoval ľudí, či nevedia o niekom, kto by mu auto opravil. Ukázali na fúzatého muža, ktorý práve kráčal z polí s kosou na pleci, avšak vodič pohrdlivo povedal: „Čo už len môže taký „gaťášparast“ vedieť?“ Starý Majer niečo následne porobil v motore, sadol si za volant k cárovi a povedal šoférovi, nech ich skúsi roztlačiť. Auto sa pohlo a namyslený panský šofér za ním musel utekať až do Psiarov.

„Viete si v tých rokoch predstaviť situáciu, že sa pri cárovi pristaví sedliak a ponúkne sa, že mu opraví vozidlo?,“ smeje sa Rybárová. Ferdinand Coburg sa chcel Majerovi nejak odvďačiť, preto sa ho spýtal, čo by si želal. Od cára si zažiadal dokumentáciu od auta, volant a kolesá. Keď dostal, o čo poprosil, pustil sa do výroby vlastného auta. Časti motora mu podľa drevených makiet odliali v Kachelmanových strojárňach vo Vyhniach. “Keby neboli Vyhne zbombardovali cez vojnu, určite by sme tam našli o výrobe tohto motora nejaký dokument,” hovorí historička.

Čo sa s autom stalo, si prečítajte na ďalšej strane:

Bol to špecifický druh motora – dvojvalec vidlicový, nachádzal sa tu vodou chladený chladič, tri rýchlosti a riadiaca páka na pravej strane. Kabriolet bol dlhý asi dva aj pol metra a nemal tachometer. Dosahoval asi 50-kilometrovú rýchlosť a spotreboval šesť litrov benzínu na sto kilometrov. Hráškovozelená karoséria mala drevenú konštrukciu. Automobil mal drevené kolesá a nemal svetlá. To však jeho tvorca vyriešil šikovne – keď vedel, že sa niekde zdrží až do tmy, zobral so sebou svojho učňa, ktorý mu na cestu posvietil obyčajným lampášom.

„Ľudia nazvali auto “Drndička”, pretože na vtedajších hrboľatých cestách neskutočne hrkotalo – drnčalo. Majer ho pôvodne zostrojil len pre seba, avšak postupne ho vylepšoval – vymenil kolesá, pridal osvetlenie a obnovil interiér,“ opisuje príbeh prvého auta Rybárová. Tento kabriolet jazdil do roku 1952, neskôr ho mal vlastník dlho v pajte, potom ho predal a napokon ale skončil na smetisku. "Motor si niekto odniesol, vraj sa predal do Rakúska,” dodáva. Veľké množstvo informácií o vzniku tohto auta sa však stratilo a príbeh jeho „zrodenia“ tak zostáva zahmlený.