Michal (32) napísal 7 kníh len bradou a 2 prstami: Je skutočným bojovníkom a inšpiráciou

Sympatický Michal Škombár zo stredného Slovenska je úspešným spisovateľom a v súčasnosti finišuje so svojou zatiaľ poslednou, siedmou publikáciou. Na tom by nebolo nič zvláštne, no jeho príbeh vám roztopí srdce. Keďže pre svalové ochorenie je už viac ako polovicu života na dýchacom prístroji, píše poležiačky len pomocou brady a dvoch prstov. Aktuálne pripravuje vlastnú autobiografiu s názvom “Môj život: Ako posúvať vlastné limity”.

Ako sám vysvetľuje, táto kniha je zbierka jeho zážitkov, pocitov a myšlienok. Je podaná v netradičnom prevedení, pretože o to sa snaží v každej knihe. “Obsahovo ponúkam v prvom rade to, čo som na svojej ceste zažil a ako som to v danej chvíli vnímal. Je to súhrn krátkych príbehov, na konci ktorých sa vždy snažím pridať malé povzbudenie. Lebo presne to som ja a tak vnímam život. Ako dobrodružstvo a nie ako trest,” hovorí Michal, ktorý začal svoju prvú knihu "Druhá šanca" písať už ako devätnásťročný počas štúdia na strednej škole.

K písaniu ho priviedli e-knihy a túžba vytvoriť niečo podobné, kde nejestvujú žiadne fyzické hranice. "Preto som raz v noci vyslovil svoju túžbu k Bohu a ráno, keď som sa prebudil, zjavil sa mi pred očami rozsiahly príbeh," poznamenáva Michal, ktorý svoje nadanie zdedil po mamke. Hoci sa rodina z jeho vášni teší a jeho rodičia a dvaja súrodenci ho podporujú, spočiatku to každého z rodiny prekvapilo, pretože ku slovenčine a knihám dovtedy nemal blízky vzťah.

Dojímavé slová sympatického Michala si prečítajte na ďalšej strane:

Napriek tomu dnes vydáva už svoju siedmu knihu a zároveň ľudí prosí o finančnú pomoc na jej realizáciu prostredníctvom stránky donio.sk. Myslí si, že jeho viac ako niekoľkoročná práca by bez vydania knihy vyšla nazmar. “Peniaze na vydanie knihy zbieram aj z dôvodu, že netuším, či bude o toto moje vyznanie záujem a nechcem sa zbytočne zadlžiť. Je to predsa len niečo diametrálne odlišné od mojej predošlej tvorby,” prezradil. Rukopis knihy už čaká na finálne úpravy a tlač.

Michal priznáva, že hoci jeho život nie je dokonalý, má ho rád. “Možno aj preto si užívam život, lebo som nikdy neľutoval to, kde som a kým som. Aj Hawking dosiahol tak veľa vďaka prekonaniu sebaľútosti. Prijal to, ako vyzerá a zobral ostatným vietor z plachiet, aby to mohli rozoberať. Mysli si o mne, že som čudák, alebo… Alebo, keď som to dokázal ja a on, milovať seba samého so všetkým, čo k tomu patrí, potom by to malo byť pre teba oveľa ľahšie,” doplnil s úsmevom.