Nevhodná investícia v tomto období z pohľadu finančnej záťaže obyvateľov? V Prešove totiž po minuloročnom zvýšení čaká miestnych ďalšie zvyšovanie daní a poplatkov. Finančná komisia totiž navrhla zvýšenie miestnych daní o 15 a poplatok za odpad o približne 7 percent.

Vraj preto, lebo radnicu zaväzuje všeobecne záväzné nariadenie (VZN) mesta k tomu, aby každý rok predložila na schválenie poslancom výšku sadzieb dane upravenú o percento zvýšenia priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za predchádzajúci kalendárny rok. "Aby odrážala reálny stav v slovenskej ekonomike. Čo sa poplatkov za odpady týka, tie by mali reflektovať výšku skutočných výdavkov na zber, spracovanie a likvidáciu odpadu,” uviedol v odpovedi na naše otázky hovorca mesta Michal Hudák.

Na otázku, či sa uvažuje aj nad zvyšovaním cien lístkov za MHD skonštatoval, že “tu sa zase naplno premietnu dopady konsolidačného balíka a aj prešovský dopravný podnik preto bude musieť upravovať cenu cestovného.” Najmenej vraj pocítia dopad ľudia, ktorí si kupujú predplatné časové lístky, teda mesačníky či ročný lístok. Výraznejšie pôjde hore jednorazové cestovné pre turistov či príležitostných cestujúcich.

Lenže obyvatelia poukazujú na to, že keď mesto nemá prostriedky, nemalo by sa púšťať do drahých investícií. Mesto totiž začiatkom roka zaplatilo 1,56-milióna eur za pozemky bol bývalým detským parkom na Masarykovej ulici. Ten chátra už dve desiatky rokov. A tak ho treba revitalizovať a predpokladaná ďalšia investícia je vyčíslená na 1,3-milióna eur.

O zámere znovuvzkriesenia niekdajšieho obľúbeného detského parku a jeho obnovenia boli snahy roky rokúce. Rozprestiera sa na ploche s takmer hektárovou výmerou, konkrétne na 8900 metrov štvorcových. Susedí s niekdajším pionierskym domom, dnes sídlom pravoslávnej fakulty, neďaleko je za zastávka MHD Čierny most. Pozemky v minulosti pravoslávna cirkev predala do súkromných rúk. Ostatní majitelia tam chceli postaviť najprv obchodný dom, neskôr uvažovali o prechodnom rezidenčnom bývaní. Napokon sa to rozhodli predať mestu.

Mesto časť kúpy financovalo z predaja svojich pozemkov na Levočskej ulici a zbytok doložila z rozpočtu. Na budúci rok chce mať mesto ukončenú súťaž návrhov, vybratého zhotoviteľa projektovej dokumentácie a vyčíslenú orientačnú cenu prác. Samotná obnova sa má podľa primátora uskutočniť v roku 2026 až 2027. Časť Prešovčanov však tento krok v súčasnej situácii kritizuje. “Načo nám je teraz park, keď nie sú peniaze na dôležitejšie veci pre život? Navyše, je na kraji mesta, ďaleko od obytných zón. Kto tam bude chodiť? Bezdomovci a neprispôsobiví z okolitých osád,” posťažovali sa nám mnohí.

Podľa radnice na súčasnú finančnú situáciu mesta nemá táto kúpa absolútne žiadny dopad a finančné prostriedky na ňu boli vopred vyčlenené. Podľa nich neobstojí teória o tom, že sa nemajú investovať peniaze do rozvoja mesta. “Nikdy by sa v mestách nerealizovali žiadne investičné zámery a projekty a vyzeralo by to tu 30 rokov rovnako,” dodal hovorca.

Treba poznamenať, že v Prešove sú aj ďalšie projekty na obnovu či výstavbu parkov, mesto však peniaze do ich obnovy teraz nenašlo. Jeden je priamo v centre mesta, ďalší centrálny mestský park bol plánovaný na najväčšom sídlisku Sekčov.

Poslanec prešovského mestského zastupiteľstva Martin Eštočák v minulosti kúpu parku podporoval. No myslí si, že spôsob financovania tejto kúpy nebol optimálny: "Jednorazové vyplatenie sumy 1,56 milióna eur predstavuje pre mestský rozpočet enormnú záťaž, ktorú mohlo mesto riešiť napríklad splátkovým kalendárom. Takáto finančná injekcia jednou ranou nie je pre mesto v súčasnej situácii udržateľná.”

Park je momentálne neprístupný, čo podľa Eštočáka znižuje jeho hodnotu pre obyvateľov. “Ak by sa urobila základná dendrologická údržba, park by mohol byť funkčný už teraz – aspoň na prechádzky a oddych. Investícia v rozsahu približne 20-tisíc eur by postačovala na sprístupnenie časti parku, čím by sa obyvatelia mohli tešiť zo zelene už v priebehu krátkeho času,” myslí si.

Eštočák je skeptický v otázke, či je momentálne správne investovať do podobných projektov, keď mesto nemá dostatočné zdroje na udržiavanie existujúcej zelene: "Novovysadené stromy nám hynú pre nedostatok závlah a nedostatočnú starostlivosť, čo poukazuje na dlhodobé problémy so správou verejných plôch. Skôr by bolo rozumné investovať do revitalizácie už existujúcich parkov a zelene – napríklad spustiť zavlažovanie a zabezpečiť ich funkčnosť."

Exprimátora Pavla Hagyariho, ktorý teraz pôsobí ako mestský poslanec, hodnotí spomínanú investíciu do parku ako "ekonomicky a finančne neprimeranú.” Obzvlášť, keď už je niekoľko rokov poddimenzované financovanie samospráv.

Otázniky vidí aj v dofinancovaní parku a jeho využití vzhľadom na zmenu lokalizácie bývania obyvateľov mesta: “Viď sídliská, kde žije absolútna väčšina. Detské a športové ihriská, menšie oddychové zóny a výraznejšie preferencie pre mestské lesoparky by boli ekonomicky výhodnejšie a viac vítané pre obyvateľov z hľadiska ich dostupnosti.”

A z hľadiska zvyšovania daní a poplatkov pre občanov chýba poslancovi P. Hagyarimu "reflexia úspor na mestskom úrade a mestských firmách."