Ondrej kričal: Vytiahni ma, prosím! Marek opísal posledné chvíle slovenského horolezca

Bol to jeho sen - zdolať nebezpečnú horu Langtang Lirung. A to sa mu aj podarilo, aj keď výpravu od začiatku sprevádzali prekážky. Horolezci označili pokusy pokoriť Langtang ako čisté zúfalstvo.

"Tak prvý pokus dopadol podľa očakávania. Dostali sme na frak. Kto by to bol povedal, že v 5300 metroch začne pršať," napísal na sociálnu sieť Ondrej 22. októbra.

Doplnil, že prvý neúspech ho určite nezastaví a tiež to, že mení lezeckého kolegu za Čecha Máru. "Zajtra naliezame do steny znova. Zostava sa troška mení a do steny tentokrát ideme v dvojke s Márom," napísal Ondro, pričom šlo o jeho posledný status.

Podľa lezeckého kolegu Ondra Húserku Mareka Holečka, prezývaného Mára sa však horolezci dohodli, že stenu zdolajú inou trasou. "Takže jupí! Alebo partia rojkov je pripravená ísť za utopistickým obrazom priamo do samotného pekla," zverejnil pred výstupom Marek Holeček.

Ten opísal ako zdolali s Ondrom Langtang aj nešťastie, ktoré nasledovalo potom. "Po vrcholovom dni, kedy sme osedlali ostrý vrch Langtangu pripomínajúci chrbát koňa a hľadeli sme s Ondrom na tichú nádheru hôr, som si uvedomil, že zážitok s romantikou je vtesnaný do týchto pár výnimočných sekúnd," opísal Marek.

"Tri údolia pod nohami. Výhľad na horizont k východu, kde ako pyramída vyrastá Makalu, Everest a tak ďalej. Pritom na druhej strany za chrbtom s Anapurnou, Daulágiri. Ten deň končil dlhým zostupom po strmom hrebeni," priblížil idylický obraz Marek.

Ten detailne opísal aj osudný pád Ondreja do ľadovej trhliny. "Idem dole. Ide o jedno z mnohých zlanení toho dňa. Prídem až na snehový most medzi dvomi hlbokými trhlinami. Pokračujem ďalej, pričom lano ťahám v zlaňovadle, ktoré mám pri páse. Až zíde za mnou Ondrej, vytiahneme lano z miesta, z ktorého sme sa spustili a pôjdeme do ďalšej výzvy utiecť postupne z hnusného ľadovca," vysvetlil Marek.

Kým Marekovi sa podarilo zliezť z takzvaných ľadovcových hodín, ktoré sú vhodné najmä pre vytvorenie zľanovacieho stnoviska, Ondrej také šťastie nemal. Hodiny praskli a on sa zrútil do ľadovej priepasti. Najprv narazil po ôsmich metroch na šikmú plochu a ďalej pokračoval labyrintom do útrob ľadovca.

"Naraz počujem heknutie a čudné zvuky, ktoré môj nervový systém okamžite vyhodnotí ako zlé, zvuky, ktoré sem nepatria. Zježilo sa mi srdce. Revem cez svoje zmučené hlasivky z nedostatku príjmu vody a spálené mrazom. Odpoveď žiadna. Znova a znova. Hlava už veľmi dobre vie, čo sa stalo, iba duša dúfa, že všetko je inak," opisuje Marek srdcervúco posledné chvíle jeho kamaráta Ondreja.

"Bohužiaľ, prichádza náraz reality, kedy odo mňa laná miznú niekde v útrobách ľadového hrdla, kam nemali smerovať. Ondróóó, revem ako tur s nádychom hystérie. Stále dookola opakujem jeho meno. Odpoveď neprichádza. Dlhý, vesmírny čas pre mňa, aj keď určite neubehlo viac ako pol minúty."

Náhle sa však ozve Ondrejov hlas. "Pomoc, pomoc!" Nepremýšľal som, doťukal som sa k hrane diery, zavŕtal posledný šrób do ľadovej steny. Už idem za tebou Ondro, vydrž!" opisuje ďalej Marek s tým, že si neuvedomoval, že riskuje vlastný život.

Ten za kamarátom zliezol až na dno temnej diery. Stále ale nebol tam, odkiaľ zaznieval Ondrov hlas. Zhora navyše na neho začali padať ľadové cencúle, jeden mu bolestivo zranil rameno.

Pokračoval však ďalej do temného tunela až nahmatal ruku kamaráta. "Ondrej kričal: Vytiahli ma, prosím! Medzi týmto okamžikom a márnymi pokusmi ubehli desiatky minút. Snažil som sa. Dýchal a ťahal. Bez úspechu. Priestor bol malý, ľadový a klzký. Moja myseľ si nedokázala vôbec v tom priestore temna predstaviť, ako je tam uväznený," opisuje hrôzostrašné okamihy Marek.

Jedna z vecí, ktorá mu bránila kamaráta zaseknutého v úzkom priestore vytiahnuť bol Ondrejom batoh. Ten rozrezal a začal z neho vyťahovať spacák, rukavice, bundu. Našiel čelovku a rozsvietil ju. "Konečne som videl! Potom prišlo zdesenie. Ondrej bol zakliesnený hlavou a jednou rukou dole. Ťahanie za voľnú ruku nemalo cenu."

Napriek tomu sa Marek pokúšal Ondreja vyslobodiť. Iba jeho otočenie mu trvalo približne dve hodiny. "Čo ťa bolí? spýtal som sa ho. Nič, odpovedal. Bol som opitý radosťou a ostražitosť opadla. Tak sa pohni, lezieme preč z tejto hrobky. Jeho pohyb bol čudne strnulý. Zo začiatku som to prirátal času, ktorý ho mačkal ako v lise, než mi to došlo," doplnil Marek.

Jeho ďalšie slová trhajú srdce. "Zlomená chrbtica a opuchnuté horné viečka, ktoré som stále nechcel vidieť ale hovorili zlú správu. Necíti si nohy a ruky má strnulé. Jeho odpovede na otázky boli totálne zmätené. Zhasínala hviezda a odchádzala v mojom náručí. Trvalo to dlhé hodiny..."

Smutnú správu potvrdil aj Horolezecký klub James Trenčín. "Vážení priatelia, s obrovským zármutkom vám oznamujem, že náš člen, vrcholový alpinista Ondrej Húserka tragicky zahynul pri zostupe z kopca Langtang v Nepále po famóznom prvovýstupe 2200 metrov vysokou východnou stenou," opísal James Trenčín.

"Pád pri zľaňovaní a následne pád do trhliny vytvorili veľmi komplikovanú možnosť záchrany. Napriek snahe jeho spolulezca Máru Holečka sa Ondra nepodarilo dostať z trhliny. V nadväznosti na túto skutočnosť bolo vynaložené obrovské úsilie zo strany Ondrových najbližších a priateľov na organizáciu o vyslanie záchranárov na pomoc. Žiaľ, všetky pokusy o záchranu boli neúspešné," uzavrel James Trenčín.

Slovenský horolezecký spolok (SHS) James uverejnil informáciu, že dnes (v nedeľu) nedokázal vrtuľník s tímom profesionálov aj dobrovoľníkov odštartovať pre zlé letecké podmienky. "Keďže je očakávaná perióda nepriaznivého počasie, v najbližších dňoch sa tak ani nestane," zverejnil zlú správu SHS James.

"Vzhľadom na osobný telefonický rozhovor s Márom Holečkom a jeho včera zverejnený status, i vzhľadom na poveternostnú situáciu pod Langtang Lirung sa rodina, blízki i priatelia budú musieť vyrovnať s tým, že Ondro už nie je medzi nami," doplnil SHS James.

"Skromný, skvelý kamarát, špičkový alpinista, nie je prehnané povedať svetového formátu, odišiel predčasne. Uchovajme si na neho spomienku z chvíľ, keď rozdával okolo seba svoj pozitivizmus a vždy prítomný úsmev. Odpočívaj v pokoji, Ondro," uzavrel SHS James.

S Ondrom sa lúčia aj jeho kamaráti, horolezci. Opisujú ho ako najlepšieho a najmilšieho horolezca. "Najdôležitejšie je, čo si nás naučil. Žiť svoj život a počúvať svoje srdce! S pokorou, láskavosťou a neuveriteľne krásnym úsmevom," odkazujú mu do neba.

Do smútku sa ponorilo aj mesto Nemšová, kde v časti Ľuborča Ondrej žil spolu so svojimi najbližšími. Tí sa pre bolesť nechceli vyjadriť, odkázali nás na horolezecký klub James.

Podľa susedov Ondreja od malička charakterizoval obrovský srdečný úsmev, priateľská a veselá povaha. "Všetci sme tu na neho boli hrdí. Sledovali sme jeho úspechy. On sa ničoho nebál. Miloval výšky. Robil výškové práce a vždy keď mohol, šiel do hôr. Tie mu ukradli celé srdce a nakoniec si ho zavolali k sebe. Je nám to všetkým nesmierne ľúto," povedala so slzami v očiach suseda.