POCHYBNOSTI O TESTOVANÍ: Podľa antigénových testov sme POZITÍVNI, podľa PCR testov NEGATÍVNI!

V bratislavskej mestskej časti Devín minulý víkend otestovali 1 789 ľudí, iba štyria boli pozitívni. Niektorí však teraz tento výsledok spochybňujú - a majú na to dôvod! Stala sa tam totiž zaujímavá vec. „Keď vyhodnocovali test, počkali podľa pravidiel vždy 15 minút, potom ho vyhodnotili a oznámili dotyčnému výsledok. Jeden test však zostal na stole aj po oznámení negatívneho výsledku a po hodine sa na ňom objavil náznak druhej čiarky,“ povedala nám starostka Ľubica Kolková svoju skúsenosť z minulého víkendu.

Keď to lekári zbadali, prezreli aj ostatné testy, ktoré už boli v koši, a našli ešte jeden takýto prípad. Obidve osoby pozvali na pretestovanie a ukázalo sa, že jedna z nich bola pri druhom testovaní pozitívna!

Starostka bratislavskej Karlovej Vsi Dana Čahojová navrhla pozitívnych preveriť hneď aj PCR testom. „Podľa nás je to logický postup v zmysle odporúčaní  epidemiológov a infektológov,“ povedala nám. Upozornila, že by to pomohlo získať presnejší prehľad o rozšírení ochorenia a v domácej karanténe by zrejme zostalo menej ľudí. „Pozitívne testovaní ľudia, ktorí nepociťujú žiadne príznaky a nemajú vedomosť, že by sa nejakým spôsobom mohli nakaziť, musia tak či onak ostať v karanténe, v sociálnej izolácii. Často im to skomplikuje aj situáciu v zamestnaní," upozornila karloveská starostka na sociálnej sieti. Pri počte pozitívnych antigénových testov, aký bol v prvom kole, by ich pretestovanie podľa nej nebolo technicky, ani fyzicky náročné. 

S takýmto pretestovaním má aj vlastnú skúsenosť. „Minulý týždeň ochoreli dvaja naši zamestnanci a boli Covid-19 pozitívni. Ešte pred plošným testovaním sme preventívne antigénovými testami otestovali väčšinu zamestnancov úradu, piati boli pozitívni. Nariadili sme im teda karanténu. Následný PCR test však ukázal, že všetci títo pracovníci boli vlastne negatívni," povedala nám starostka.

Plošné testovanie Čahojová podporuje, jeho význam vidí najmä v oblastiach s veľým počtom ochorení. Myslí si však, že by malo byť adresné a tým by bolo oveľa efektívnejšie. „Najlepšie riešenie by bolo v každej väčšej obci zriadiť odberné miesto kde by ľudia mohli chodiť na PCR testy zadarmo. Pritom by mali akúsi centrálnu COVID knižku, kde by sa testovania značili, aby sa to nezneužívalo,“ povedal nám starosta Záhorskej Bystrice Jozef Krúpa.

Infektológ Peter Sabaka: Antigénové testy nie sú úplne spoľahlivé, ale to nie sú ani PCR - tam je senzitivita nejakých 80%. Antigénové majú nižšiu spoľahlivosť ako PCR, aj keď nie oveľa nižšiu.

Martin Smatana, bývalý šéf Inštitútu zdravotnej politiky: Antigénové testy sú najpresnejšie u ľudí, ktorí majú príznaky. Vtedy podľa testov dosahujú podľa nemeckých, talianskych či ázijských validačných štúdií presnosť okolo 70 až 80%, a to ak sú zachované striktné podmienky zberu a vyhodnocovania vzoriek. 

Matematik Richard Kollár: Najpresnejšie sú antigénové testy u ľudí, ktorí majú príznaky. Už príbalové letáky týchto testov upozorňujú, že tento test je vhodný len na testovanie pacientov s príznakmi ochorenia COVID-19. Podľa Kollára je problematické, že antigénové testy nedokážu presne zachytiť všetkých infikovaných ľudí bez príznakov.