Mama DENNE usiluje o to, aby jej syn chodil: Damián (3) ukázal tiež svoju BOJOVNOSŤ!

Pri narodení mal hmotnosť len 1650 gramov a meral 42 centimetrov. Rodičia Sandra (24) a Martin (33) prežívali hodiny a dni strachu, pretože nevedeli, či vôbec prežije.

„Keď sme začínali cvičiť, Damiánko bol celý vytočený ako písmeno C. Mal prepadnutú hlavičku, výrazné ubiehanie očiek, mal kŕčovité nohy. Bol doslova ako kameň, čo sa týka dolných končatín. Hore bol zase taký handrový, nemal absolútne žiadnu silu,“ opisuje jeho mama stav po narodení.

Najprv teda museli dať telo na to správne miesto a vyrovnať ho. „Nosil helmu, ortézu na nohy, cvičili a vyrovnávali sme ho. Bola to niekoľkomesačná drina, ale Damiána sme naučili plaziť, otáčať sa, sedieť, chodiť po štvornožky,“ vymenúva.

Bežný deň Damiánka a jeho mamy sa začína okolo siedmej hodiny ráno, kedy vstávajú. Takmer každý jeden deň dochádzajú z Humenného, kde bývajú, až do Prešova, kde absolvujú cvičenie u súkromnej fyzioterapeutky. Takisto chodia na hipoterapiu a hydroterapiu. Tým to však nekončí. Mama popoludní potom s Damiánom každý deň cvičí doma, kde má na to vytvorené podmienky.

„Od prvého momentu som do cvičenia pre nášho Damiana vložila všetko. Všetko išlo bokom a nič nebolo a ani nie je dôležitejšie ako pravidelná  rehabilitácia doma a na terapiách,“ hovorí mama. Zlepšili mu aj podmienky v domácom prostredí, aby som sa mu mohla venovať aj doma. "To je asi to najviac, čo môže rodič pre svoje dieťa urobiť, že sa mu venuje aj pomedzi tie terapie, ktoré navštevuje.“

„Máme masážnu podložku do vody, kde je 20 minút, ďalších 20 minút má špeciálne teplé rašelinové zábaly na dolné končatiny,“ opisuje jeho mama. Ďalšiu pol hodinu mu potom mama masíruje a naťahuje nohy, pretože to je to najdôležitejšie, aby sa stále napínali šľachy. „Učíme sa úplne banálne veci, ako vyjsť a zísť na maličký 5-centimetrový schodík, aby udržal stabilitu a nespadol. Všetko si to vyžaduje individuálny prístup a trpezlivosť,“ hovorí.

„Tým, že je Damiánko mentálne v poriadku, tak spolupráca s ním je na jednej strane veľmi dobrá, pretože rozumie, čo od neho chcem, ale na druhej strane to je niekedy veľmi náročné, pretože vidí a vie, že všetky deti sú vonku na ihrisku a my musíme doma cvičiť, aby sme mohli ísť navečer medzi ostatné detičky,“ priznáva Sandra. Na ihrisku však takisto Damián potrebuje od mamy jej pomoc, takže ani tam to nekončí.

Keďže Damián rastie každý deň, jeho šľachy sa skracujú. Ide o formu detskej mozgovej obrny, teda diparézu dolných končatín. „Donedávna boli nohy stabilné, no tým, že dochádzajú rastové špurty, ktoré sú veľmi rýchle, tak niekedy ani tá včasná a pravidelná rehabilitácia proste nestačí, doslova nás to dobieha, tak Damiánko chodí po špičkách a pri chôdzi drží ruky hore, je taký vytrasený,“ vysvetlila jeho mama.

Najviac im pomohla Vojtova metóda, čo je súbor cvičebných techník, používaných na liečbu pohybových porúch. „Cvičíme ju od prvého mesiaca jeho života, štyrikrát denne,“ prezradila.

Damián chodí aj na rehabilitačné plávanie, teda hydroterapiu. „Voda mu pomáha a uvoľňuje ho," hovorí Sandra. Čo však miluje, sú kone. Zo začiatku Sandra nevedela, ako jej syn zareaguje na kone, keď išli prvýkrát na hipoterapiu.

„Na moje prekvapenie, Damián od prvého momentu, keď zbadal koňa, to bola láska na prvý pohľad,“ prezradila s tým, že už takmer rok tam chodia. „Cvičenie na koni je síce náročné, ale on to berie ako svoju odmenu, za to, čo si odmaká na terapiách alebo doma. Vôbec to neberie ako cvičenie,“ hovorí.

„Keď sme prvýkrát skúsili rehabilitačné centrum, po dvoch dňoch spravil prvé tri kroky. Pre nás rodičov to bolo to najkrajšie, čo sa nám mohlo stať, keď sme ho prvýkrát videli chodiť,“ dojemne rozpráva Sandra.

„Vtedy som si uvedomila, že keď človek chce, tak sa dá všetko a povedala som si, že budem robiť maximum pre to, aby sa Damián zaradil do bežného života. Každý deň žijem s jeho cvičením. Neviem si predstaviť, že by som sa ráno zobudila a povedala som si, že s ním nebudem cvičiť, pretože sa cítim zle alebo sa mi nechce.“

„Je to veľmi náročné, keďže manžel pracuje, aby sme si mohli zabezpečiť základné potreby na život a na tie bežné terapie,“ hovorí. „Všetky rehabilitačné pomôcky, rašeliny, vybavenie našej telocvične, súkromné cvičenia, hipoterapie, hydroterapie, to všetko si platíme sami,“ opisuje. Už sa však dostali do takej fázy, že im to nevychádza, aj keby veľmi chceli. Preto pre Damiánka založili zbierku na rehabilitácie po operácii, ktorá ho teraz v októbri čaká v zahraničí.

Operácia, ktorá Damiána čaká v októbri na klinike v Srbsku, je Ulzibat. Je to najmodernejšia metóda uvoľňovania šliach, kde dieťa nemá po zákroku žiadnu sadru ani iné obmedzenia na nohách.

Napriek tomu, že operáciu naši fyzioterapeuti pre takéto deti odporúčajú, na Slovensku sa táto operácia ešte nevykonáva. „Pooperačný režim je však prísny. Dieťa nemôže vstávať ani chodiť a niekoľko týždňov po operácii musí začať pravidelne rehabilitovať,“ vysvetľuje.

Operáciu si budú hradiť z vlastných zdrojov, no čo si už po nej nevedia zaplatiť, je včasná a pravidelná rehabilitácia, ktorá je však veľmi dôležitá. Preto založili zbierku: Rehabilitácie pre Damiánka po operácií v zahraničí.

„Prvé roky nikto netušil, čím sa pretĺkame a pre nás s manželom bolo ťažké vystúpiť z komfortnej zóny. Teraz si vážime akúkoľvek pomoc a podporu, ktorá sa nám dostáva. Bojujeme a nevzdávame sa, pretože veríme, že Damián raz bude v poriadku.“