Ľuboš Ondejka ani po šiestich rokoch nedostal odpoveď na to, kde by sa mohla jeho manželka Naďa nachádzať. Z domu náhle odišla, keď bol v práci a deti v škole.

"Doteraz som sa za šesť rokov nedozvedel akým spôsobom odišla. Či odišla sama, či odišla s niekým, alebo či ju niekto neuniesol," povedal pre portál spravy.stvr.sk. So sebou si nezobrala žiadne doklady, odišla bez mobilu, peňazí i bankomatových kariet. Bezúspešné bolo aj pátranie polície i viaceré pátracie akcie dobrovoľníkov.

O dvoch synov a dcéru sa tak stará sám. Keďže systém nepozná pojem nezvestná, prináša mu to aj mnohé iné komplikácie. Kvôli ochrane osobných údajov, nemá prístup k ničomu. Nedostane sa ani k jej zdravotnej dokumentácii, keďže doteraz nebola vyhlásená za mŕtvu. Postupne sa však začal stretávať s ďalšími problémami.

Ľuboš si spolu s manželkou zobral úver v banke. Obaja tam teda vystupujú ako dlžníci, preto keď ho chcel pri náraste úrokových sadzieb preniesť do inej banky, nedalo sa to uskutočniť. “Refinancovanie úveru alebo zmeny zmluvných podmienok akejkoľvek zmluvy, nie len úverovej, pokiaľ trvá bezpodielové vlastníctvo manželov, tak môžu manželia robiť iba spoločne,“ vysvetlila pre portál nezávislá advokátka Mészáros Bariaková.

Vyhlásiť nezvestnú osobu za mŕtvu môže len súd. “Ak je vzhľadom na všetky okolnosti pravdepodobné, že fyzická osoba nežije, súd vydá verejnú vyhlášku, ktorou vyzve toho, kto má byť vyhlásený za mŕtveho, aby sa prihlásil do jedného roka,“ vysvetlila hovorkyňa ministerstva spravodlivosť SR Barbora Škulová.

Po uplynutí jedného roka súd stanoví termín predpokladaného úmrtia. "Samozrejme za predpokladu, že výsledkom dokazovania je bezpečné zistenie, že osoba už nie je medzi živými,“ uviedla advokátka Mészáros Bariaková. Nie je to však také jednoduché.