Leo (25) vyštudoval medicínu na slávnej univerzite Cambridge: NEUVERÍTE, aké je tu ročné školné

Sympatický Leo Nagy je synom našej známej spisovateľky Petry Nagyovej - Džerengovej, ktorá je naňho mimoriadne hrdá. Má byť aj prečo. Len pred niekoľkými dňami sa mu podarilo ukončiť štúdium medicíny na slávnej University of Cambridge, kde študoval 6-ročný kurz medicíny. V treťom ročníku si vybral odbor neurológia a jeho bakalárska práca vychádzala z laboratórneho výskumu, ktorý absolvoval v laboratóriu Dr Susanna Mierau.

“Napísal som počítačový kód, s ktorým sme študovali neurónové bunky a ich rast. Za ten jeden rok som dostal z neurológie bakalársky diplom. Za celých šesť rokov som zas dostal všeobecný lekársky titul,” začína svoje rozprávanie Leo s tým, že Cambridge je jednou z najlepších univerzít na svete. Rozhodol sa, že si podá príhlášku. Učitelia ho však odrádzali - hovorili mu, že sa tam hlásiť nemá, vraj je to takmer nemožné. Jednak kvôli obrovskej súťaži, hlavne voči Angličanom z elitných škôl, ktoré ich chystajú celý život na tieto prihlášky.

Ale aj kvôli anglickým štátnym kvótam, ktoré predpisujú, koľko medzinárodných študentov môže daná vysoká škola na medicínu prijať. V čase, keď sa sem hlásil Leo, to bolo za rok 21 z približne 320 žiakov. Ak by mu to nevyšlo, išiel by na medicínu do Prahy alebo do Budapešti. “Nakoniec sa mi sem podarilo dostať. Rozhodol som sa, že nevynechám túto jedinečnú šancu,” poznamenáva. Nepochádza z lekárskej rodiny, obaja rodičia vyštudovali ekonómiu a v rodine je prvým lekárom.

Ako tu prebiehajú prijímacie skúšky, si prečítajte na ďalšej strane:

Prijímacie skúšky boli zdĺhavé, trvali mesiace. Človek sa hlási priamo na jeden z 31 kolégií a každý z nich je oficiálne samostatná vysoká škola. Prihlášky pozostávali z motivačného listu, ako aj  výsledkov z prijímačiek z logiky, písania esejí a testov z matematiky, biológie, fyziky a chémie. Test je schválne urobený tak, aby ho človek nemal čas dokončiť a bol celkom náročný. Ak sa im študent po týchto kolách páčil, zavolali ho na dva pohovory, kde sa ho 20 minút profesori pýtali rôzne otázky.

“Nedávali mi vtedy moc zmysel. Neboli to vedomostné otázky, chceli hlavne vidieť, ako študent rozmýšľa, ako sa zachová, keď nepozná na otázku odpoveď a ako sa pokúsi k odpovedi dopracovať. Ak sa spýtali niečo, čo mal študent náhodou naštudované, okamžite ho zastavili, a spýtali sa niečo iné,” opisuje priebeh prijímačiek Leo Nagy. V prípade, ak študent prejde cez toto kolo, dostane podmienečnú ponuku - ak získa na maturitách dostatočne dobré známky, tak ho príjmu.

Na medicínu sa hlási približne osemnásobne viac ľudí ako je miest, ale najväčší filter nastáva už predtým, ako sa ľudia vôbec prihlásia. Drvivá väčšina sa radšej ani neprihlási, lebo si myslia, že nemajú šancu sa na školu dostať. Tí, ktorí tak nakoniec urobia, sú väčšinou najlepší študenti v ich škole, s veľmi pestrým životopisom. Školné ho stálo ročne 9250 libier, toľko isto ako Angličanov. A to len preto, že na školu nastúpil ešte pred Brexitom. Podarilo sa mu ho vykryť z pôžičky od anglickej vlády, ktorú bude ešte dlho splácať. Inak pre medzinárodných študentov stojí medicína na Cambridgi 80-tisíc libier ročne.

Ako tu prebiehajú samotné skúšky, si prečítajte na ďalšej strane:

Základné štúdium tu trvalo šesť rokov. Formálne to vyzerá tak, že prvé dva roky lekárstva tu majú štvormesačné rotácie v rozličných oboroch. “Ja budem mať napríklad Urológiu, Kardiológiu, Geriatriu, Pôrodníctvo a Gynekológiu, Všeobecné/okresné lekárstvo a na konci urgentné oddelenie. Následne si človek vyberie špecializáciu,” vysvetľuje s tým, že samotné štúdium bolo náročné, ale tomu je tak asi na všetkých lekárskych školách. Na Cambridgi prebiehajú skúšky iba na konci roka, nie sú tu žiadne zápočty, ani polročné skúšky.

“Nechajú nám veľmi voľnú ruku, študenti to riešia ako chcú. Avšak, opravovať skúšku je možné iba raz. Ak človek nespraví ani na druhý pokus, tak ho buď vykopnú, alebo ak má dobrý dôvod, tak mu dovolia opakovať ročník,” ozrejmuje. Celkovo tu je aj oveľa viac učiva ako na ostatných školách v Anglicku. Aj známky sú relatívne - kto akú známku dostane totiž závisí od toho, koľko bodov získali ostatní v ročníku. Týmto tvorí Cambridge medzi študentami veľmi súťaživú atmosféru.

Väčšina skúšok je písomných, vo forme esejí. Na medicíne majú okrem týchto skúšok aj tzv. „multiple choice questions“, kde sa vyberá z viacerých možností. V posledných troch rokoch tu sú aj ústne skúšky s hercami, ktorí stvárňujú pacientov. V šiestom ročníku to už boli pacienti skutoční. Každý profesor je zároveň aktívny výskumník a mnohí z nich sú aj svetovo známi.

Aké známe mená tu pôsobili, si prečítajte na ďalšej strane:

“Na Cambridge pracovalo veľmi veľa víťazov Nobelovej ceny, ale väčšinou prednášajú mladí, aktívni výskumníci, ktorí svoju cenu dostanú možno až o dva desaťročia. To je jedna z ďalších dobrých vecí na tomto mieste, výskum a veda je otvorená tým najlepším, nie je obmedzená vekom alebo senioritou,” zdôrazňuje leo. Po skončení štúdia pokračuje ako hosťujúci výskumník v oblasti verejného zdravia a s nemocnicou bude spolupracovať na viacerých výskumoch. S prácou začal koncom júla a nasledujúce dva roky bude rotovať medzi rôznymi oddeleniami. Na každom jednom zotrvá štyri mesiace.

Cambridge je rozprávkové mestečko, akoby vyrezané z Harryho Pottera. Má len 150-tisíc  obyvateľov, z ktorých je 30-tisíc študentov. Univerzita tu má neskutočné množstvo študentských klubov, ktoré organizujú výlučne študenti. Cambridge Union Society je najstaršiou debatnou  organizáciou na svete a funguje už od roku 1815. “Chodia sem prednášať ľudia ako Bill Gates, Sam Altman, Dalajláma, Stephen Hawking či Peter Thiel. Tá listina je nekonečná, prakticky všetci dôležití politici, herci či speváci,” hovorí s nadšením Leo.

V blízkej budúcnosti sa chce hlavne poriadne zaučiť ako lekár, pochopiť komplikovaný Anglicky zdravotný systém a naučiť sa tu veci, ktoré by mohol priniesť späť domov. Popritom sa bude venovať hlavne onkologickému výskumu, ale aj verejnému zdravotníctvu. Tiež by chcel rozbehnúť aj vlastné projekty. “V ďalekej budúcnosti by som sa asi chcel venovať onkológii, ale som otvorený takmer všetkým odborom. Našťastie si zatiaľ ešte nemusím vyberať. Určite sa chcem raz vrátiť domov, doniesť späť vedomosti a pomôcť  zlepšiť zdravotníctvo a školstvo. Ale predtým sa toho mám ešte čo naučiť,” uzatvára.