Unikátnu mačku z Ameriky uvidíte len v Košiciach: Margaj skoro vyhynul kvôli krásnej kožušine

Zoologická záhrada v Košiciach sa pýši novým prírastkom. Pred pár dňami návštevníkom predstavili pár margajov. „Krásne sú! Veľmi pekne sfarbené, človek by ich hneď vzal domov,“ opísala nám svoje dojmy Katka, ktorá sem prišla s deťmi. 

Margaj je mačkovitá šelma zo strednej a Južnej Ameriky. V Texase tento druh vyhynul kvôli lovu, keďže celosvetovo sa margaj radí medzi živočíchov s najkrajšou kožušinou. „Väčšinu života trávi na strome, z ktorého schádza dolu hlavou. Nohu v členku margaje dokážu otočiť o 180 stupňov,“ opísal nám zodpovedný pracovník s tým, že z konára dokážu visieť aj na jednej končatine. „Tak ako prevažná väčšina mačiek, aj margaje žijú samotársky. Patria medzi ohrozené druhy,“ priblížil riaditeľ ZOO Erich Kočner.

FOTO MARGAJOV V KOŠICKEJ ZOO >TU<

Košická zoologická záhrada je jediná na Slovensku, v ktorej ľudia môžu obdivovať krásu týchto šeliem. Samica, ktorú tu majú, je žiaľ slepá. Ide o vrodenú vadu, s ktorou sa naučila žiť. „Juhoamerický pavilón Margaj má v našom areáli zásadný význam. Nielen preto, že ide po rokoch o prvý kompletne vybavený objekt, ale aj preto, že pavilón otvoril novú cestu rozvoja našej zoo. Návštevnícku trasu budeme v budúcnosti rozširovať týmto smerom, pretože ide o pozemky mesta. Nový pavilón sme prepojili chodníkom, ktorým sa môžu návštevníci dostať ku výbehu s antilopami, ale aj k našej reštaurácii,“ zdôraznil riaditeľ ZOO Erich Kočner.

Stavba je zabezpečená tak, aby margaje neutiekli, ani ich nikto nemohol len tak ľahko odcudziť, keďže ich kožušina je veľmi výnimočná. Objekt má takmer 80 štvorcových metrov a náklady sa vyšplhali na 304-tisíc eur. „Som veľmi rád, že v krátkom čase po sebe sme mohli otvoriť druhé väčšie chovné zariadenie. Na jeseň to bola veľká voliéra pre dravé vtáky, kde sa udomácnilo päť supov a pár orlov skalných,“ zhodnotil riaditeľ.

Nás zaujala aj líška korzak. „Je viac spoločenská než iné druhy líšok, niektoré dokonca spolu žijú v jednej nore. Výborne šplhá, no behá pomaly. Aj pomalý pes by túto líšku dobehol," dozvedel som sa od pracovníka. V 17. storočí bola dokonca táto líška domácim maznáčikom, ročne sa ich predalo 10-tisíc. Pochádza zo strednej Ázie, od dolného toku Volgy po Mongolsko a Čínu. Neváži viac ako tri kilá.

Panda červená na prvý pohľad pripomína viacerým návštevníkom líšku, no v skutočnosti má ďaleko aj od pandy. „Panda veľká sa radí k väčším medveďom. Červená panda, prezývaná tiež ohnivá líška váži do šesť kíl a je omnoho aktívnejšia ako pandy, ktoré poznáme," vraví zamestnanec. Aj táto "malá" panda, ktorá sa radí medzi ohrozené živočíchy, obľubuje bambusy a bobule. S pandou veľkou má spoločný zvláštny palec - výrastok na zápästnej kosti. Ten jej slúži na pritiahnutie konárov. Mohutný chvost jej slúži na udržanie rovnováhy pri pohybe na stromoch.

Ak sa rozhodnete navštíviť túto ZOO, určite neoľutuje! S profesionálnym personálom, ktorí nemá problém vám na akúkoľvek otázku odpovedať, sa množstvo zaujímavosti dozvedia aj deti. Určite však treba rešpektovať čistotu prírody, na ktorú tu dbajú, a tiež nekŕmiť zvieratá a nefajčiť v areáli.