Pravoslávni majú Vianoce: Sibírčanka Ksenia prezradila, čo nesmie chýbať na slávnostnom stole

Pravoslávne Vianoce sú pre mnohých časom pôstu, modlitieb a rodinných stretnutí. Na Štedrý deň veriaci dodržiavajú prísny pôst a večerajú dvanásť bezmäsitých jedál, ktoré symbolizujú apoštolov.

Tradičné pokrmy, ako fazuľová polievka so slivkami, známa ako slivčanka, pirohy, kapustnica bez klobásy či chlieb s cesnakom a medom, dopĺňajú duchovnú atmosféru tohto sviatku.

Reťaz obtočená okolo stola symbolizuje pevnosť rodiny a nič zo štedrovečerného stola sa nesmie vyhodiť. Po večeri rodiny často smerujú do chrámov, kde sa zúčastňujú na Veľkom povečerí, bohoslužbe plnej spevov a modlitieb.

Na druhý deň, 7. januára, slávia pravoslávni Narodenie Isusa Christa, ktoré je sprevádzané slávnostnou liturgiou. Tieto dni sú pre pravoslávnych na Slovensku – najmä na východe krajiny – obdobím duchovnej reflexie a rodinnej súdržnosti.

8. január je zasvätený Presvätej Bohorodičke a 9. január svätému Štefanovi. Pre pravoslávnych veriacich na Slovensku, ktorých je približne 80-tisíc, tieto dni predstavujú výnimočné obdobie, kedy sa stretávajú rodiny, aby si pripomenuli duchovný odkaz Vianoc.

Sibírčanka Ksenia Stroikina, ktorá sa usadila v Banskej Štiavnici, nám priblížila, ako prežíva pravoslávne Vianoce a ako sa tieto sviatky slávia v jej rodnom Rusku. „V Rusku sú Vianoce viac religióznym sviatkom. Niektorí idú do kostola, posielajú priania blízkym a večerajú spolu. Pre mňa však boli vždy významnejším sviatkom oslavy Nového roka,“ prezradila Ksenia.

Práve Nový rok je v Rusku najväčším sviatkom. „Máme stromček, darčeky, večeru a na stole nechýbajú tradičné jedlá ako šalát Olivier, tzv. sleď pod kožuchom, chlebíky s červeným kaviárom, mandarínky a šampanské,“ dodáva Ksenia.

Vianoce v jej rodine nemali až takú významnú rolu, keďže počas sovietskej éry boli náboženské sviatky takmer zakázané.

„Na Slovensku sa mi páči, ako si ľudia zachovávajú tradície. Vianoce sú tu viac o rodine a rituáloch, ktoré pretrvávajú celé generácie. V Rusku je to dnes už skôr výnimka,“ hovorí Ksenia.

Pripomína však, že v niektorých častiach Ruska deti stále chodia koledovať. „Ako dieťa som to milovala. Behali sme po dedine, spievali koledy a dostávali sladkosti. Táto tradícia však už v mestách takmer vymizla,“ spomína s úsmevom.