Reklama

Vyrábajú ich podľa polstoročia strateného receptu: Kremnické krumple vymyslel prisťahovalec

Reklama

Túto sladkú pochúťku si ľudia doslova zamilovali! Známe Atkáryho kremnické krumple vyhľadávajú ľudia z celého sveta. Svedčí o tom aj skutočnosť, že len počas tejto letnej sezóny cukrársku dielňu v Kremnici navštívili tisíce návštevníkov!

Cukrárska dielňa, kde turistom v dobových kostýmoch ukazujú, ako kremnické krumple vyrábajú, zažila počas letnej sezóny obrovský záujem. Majitelia Martin Varhaňovský a Zuzana Tileschová, ktorí túto stratenú kremnickú dobrotu v roku 2019 opäť priniesli na svetlo sveta, s nadšením prezrádzajú, že toto leto prekonali všetky očakávania.

„Trhali sme rekordy v návštevnosti. Sme príjemne prekvapení, aj keď poriadne unavení. Za letnú sezónu, ktorá trvá od júna do septembra, nás navštívilo viac ako 14-tisíc ľudí, čo je extrémne číslo. Takúto vysokú návštevnosť sme ešte v lete nemali. Celkovo, odkedy sme otvorili v roku 2019, nás navštívilo už viac ako 80-tisíc ľudí. Záujem o naše krumple stále rastie a zákazníci sa k nám radi vracajú,“ hovorí Varhaňovský. Tento rok pripravili aj jednu novinku.

Zdroj: pi

Martin Varhaňovský.

„Pracujeme s tradičnou receptúrou, ktorú nemeníme. Ľudia sa nás často pýtajú, či neplánujeme inovovať, ale my zostávame verní originálu. Jediné, čo sme zmenili, je veľkosť. Keďže niektorým jeden krumpel nestačí, rozhodli sme sa vyrobiť väčšie piškóty a vytvorili sme aj verziu 'Superior'. Tento obor váži až 300 gramov, kým klasický krumpel má 40 gramov. Do takého veľkého krumpla sa nedá ani zahryznúť, len krájať. Je to raritka, ktorú ľudia často kupujú ako darček," dodáva s úsmevom.

Ako z detstva – príbeh návratu sladkej pochúťky

Pôvod Atkáryho krumplov siaha až do roku 1900, keď cukrár Alojz Atkáry pricestoval do Kremnice zo srbského Vršacu. Jeho sladké "krumple" sa stali hitom a neodmysliteľnou súčasťou miestnych slávností a sviatkov. Všetko sa však zmenilo v roku 1950, keď komunistický režim znárodnil dielňu a zhabal celý majetok rodiny. Výroba krumplov sa zastavila a na desiatky rokov zmizli z ponuky kremnických cukrární.

Martin Varhaňovský si však pamätal chuť tejto pochúťky zo svojho detstva. "Bola to jedna z najlepších cukroviniek, ktoré som kedy jedol. Krumple nesmeli chýbať na Vianoce, ani na žiadnej svadbe. Keď som zistil, že už ich nikto nevyrába, rozhodol som sa, že túto zabudnutú tradíciu obnovíme," spomenul nám pred časom Varhaňovský.

Čo je hlavnou ingredienciou krumpla, si prečítajte na ďalšej strane:

Obnovenie výroby však nebolo jednoduché. Rodina Atkáryovcov totiž nenechala po sebe žiadnu presnú receptúru, a tak začal Martin s manželkou Zuzanou pátrať. "V archívoch sme našli zopár indícií, no recepty sme museli zbierať od miestnych obyvateľov, najmä starších. Doma sme ich potom skúšali, pretože každý recept bol trochu iný," vysvetlil Varhaňovský.

Nakoniec mali v rukách približne 20 rôznych receptov, z ktorých začali tvoriť ten najlepší. "Niektorí tvrdili, že práve ich verzia je tá pravá, no stopercentný recept už zrejme nikdy nenájdeme. My sme sa však snažili použiť čo najkvalitnejšie suroviny a výsledok je taký, že zákazníci sa k nám stále vracajú a hovoria, že sa doslova stali závislí na našich krumploch," povedal s úsmevom.

Zdroj: pi

Táto pochúťka je známa v Kremnici. Priniesol ju Alojz Atkáry.

Elixír lásky – tajomná ingrediencia úspechu

Základom kremnického krumpla sú piškóty, ktoré si manželia pečú sami. Duté piškóty plnia kakaovým a maslovým krémom, a potom ich zabalia do jemného cesta z vlašských orechov a cukru. Finálna podoba pripomína malý zemiak – odtiaľ aj názov "krumpel," keďže v Kremnici sa zemiaky vždy volali krumple. Na záver ich obaľujú v kakau a každému dávajú pečať "A" ako poctu zakladateľovi Alojzovi Atkárymu.

A čo je tajomstvo ich neodolateľnosti? Martin s úsmevom prezrádza, že je to ich tajná ingrediencia, ktorú pracovným názvom nazývajú "elixír lásky." "Nemôžem vám presne povedať, čo to je, ale keď zahryznete do krumpla, prejde to rovno do vášho srdca a zamilujete si ho. A zároveň aj Kremnicu."

Autor článku

Ako reportérka sa venuje spravodajstvu a mapovaniu zaujímavostí najmä v Banskobystrickom kraji.