Kreatívni Slováci. Betlehemy si upravili podľa seba, k Ježiškovi a jasličkám postavili...

"V Podjavorinskom múzeu v Novom Meste nad Váhom vystavujeme 15 betlehemov. Výstava je súčasťou väčšej výstavy, ktorá prebieha na dvoch miestach Trenčianskeho múzea v Trenčíne," povedala etnologička Trenčianskeho múzea Andrea Lazarčíková s tým, že okrem Nového Mesta budú betlehemy vystavené aj v Barborinom paláci na Trenčianskom hrade.

Ide o betlehemy z celého Slovenska, zo strednej Európy, z Čiech aj Rakúska. "Vystavujeme od historických betlehemov až po tie súčasné," povedala A. Lazarčíková. Najstarší je zlatý skrinkový betlehem z konca 18. storočia.

Kurátorkou výstavy je Magdaléna Mrázová. "Je to výstava betlehemov zo zbierok Slovenského národného múzea, historického múzea na Bratislavskom hrade. Tradícia vianočných výstav tu začala hneď po roku 1989, kedy sa nám podarilo zrealizovať veľkú výstavu betlehemov z celého Slovenska v hradnej kaplnke," povedala dlhoročná pracovníčka múzea s tým, že vtedy išlo o prvú výstavu betlehemov po 40. rokoch.

Najstaršie skrinkové betlehemy sa v minulosti nachádzali v 18. storočí v kláštoroch, alebo v meštianskych domácnostiach. "Máme tu aj ľudové betlehemy z okolia Banskej Štiavnice, ktoré boli vytvárané aj neškolenými rezbármi, či baníkmi, ktorí sa vzdelávali v 19. storočí aj v miestnych rezbárskych školách."

A práve baníci patrili k tým najviac kreatívnym umelcom a do betlehemov si dokázali pridať to naše - pravé slovenské. "Máme aj betlehem z okolia Banskej Štiavnice, kde je aj miniatúra baníckej klopačky," hovorí M. Mrázová.

Betlehem s klopačkou vyrobili na strednom Slovensku v 19. storočí. Autor na ňu pripevnil dokonca aj betlehemskú hviezdu!

To však nie je všetko. Veľmi netypickým je drotársky betlehem z 20. storočia zhotovený tradičnou drotárskou technikou, ktorý je práve tým unikátny.

"Vystavujeme tiež betlehem vo fľaši. Výjavy vo fľašiach sa robili, ale vkladali sa tam skôr výjavy z baní. Tento autor použil túto tradičnú techniku k netradičnému stvárneniu s betlehemskych výjavom."

V slovenských betlehemoch je bežné aj jedno zvieratko, ktoré sa v iných betlehemoch nenachádza. Ide o ovcu. "Dôležité pre slovenské betlehemy sú ovečky, tie tam musia byť. Dokonca aj keď sa Slováci pokúšali napodobiť orientálne mesto, vždy tam musia byť slovenské ovečky, postavy pastierov pri rôznych činnostiach, výjavy zo salaša, ale napríklad aj vlk, ktorý nesie v papuli ovcu," dopĺňa M. Mrázová.

Kuriozít na slovenských betlehemoch je mnoho. Ďalším sú napríklad hudobníci, ktorí hrajú na slovenských hudobných nástrojoch. "To je často rarita, že aj naši kolegovia muzikológovia boli prekvapení, že v betlehemoch sú znázornené niektoré nástroje, ktoré sa už vôbec na Slovensku nevyskytujú," konštatuje M. Mrázová.

Betlehemy prešli dlhým historickým vývojom a to nielen u nás, ale v celej Európe. Už v roku 1223 postavil svätý František z Assisi počas Vianoc v jaskynke v talianskom kraji Umbria jednoduché jasle aj so živými domácimi zvieratami - volom a somárom.

Pri jasliach slúžili vo voľnej prírode slávnostnú omšu pre chudobných ľudí. Podľa dobových legiend sa v istom okamžiku zjavilo dokonca v jasliach živé dieťatko.

Zvyk stavať v kostoloch počas Vianoc jasle, obohatené postupne aj o postavy Panny Márie, svätého Jozefa a ďalšie šíria rehoľa františkánov do celej Európy. Na Slovensko tento zvyk dorazil už koncom 13. storočia.

V 16. storočí začali v našich kostoloch stavať betlehemy jezuiti. Zo začiatku boli tiež v životnej veľkosti, neskôr, v období baroka sa dokonca stali veľmi reprezentatívnou záležitosťou. Jednotlivé postavy začali obliekať do luxusných dobových odevov z drahých látok a ozdobovať ich šperkami.