Kozmické divadlo u nás: Od čoho závisí farba polárnej žiary a kedy ju budeme môcť znovu vidieť?

Polárnu žiaru, teda Auroru Borealis, poznáme aj z rôznych filmov a rozprávok a aj preto sa o nej niekedy šíria nepravdivé informácie. Niektorí za ňou dokonca cestujú aj tisíce kilometrov do severských krajín. Čo to vlastne polárna žiara vôbec je a ako vzniká? Ako hovorí Jaroslav Gerboš, odborný pracovník z Hvezdárne a planetária M. Hella v Žiari nad Hronom, polárna žiara je svetelný úkaz, ktorý spôsobuje slnečný vietor vo vysokých výškach atmosféry Zeme (až do 800 km).

Slnečný vietor obsahuje vysokoenergetické a nabité častice, ako sú najmä elektróny, či protóny a vplyvom magnetického poľa Zeme sú tieto častice vťahované do polárnych oblastí. Tam vnikajú do zemskej atmosféry a interagujú s atómami a molekulami vzduchu. Tiež vysvetľuje, že slnečná aktivita kolíše v jedenásťročnom cykle a preto je najvyššia šanca na jej pozorovanie v období okolo maxima slnečnej činnosti, čo ale nemusí byť pravidlom.

Mohli sme ju vidieť v týchto dňoch práve preto, že v tomto období sa Slnko postupne dostáva do maxima svojej aktivity. Vo vyšších zemepisných šírkach Zeme je polárna žiara celkom bežný úkaz, ale u nás ju vidno len pomerne zriedkavo. “Slovensko je už dosť ďaleko od polárnych oblastí a tak môžeme pozorovať len tie najvýraznejšie polárne žiare. Ak sa aj v médiách stretávame z času na čas s nejakými fotografiami zo Slovenska, častokrát ide o spracované zábery a samotné úkazy neboli pozorovateľné voľným okom, alebo boli len nevýrazné,” hovorí Jaroslav Gerboš.

Ako si vybrať miesto jej pozorovania, si prečítajte na ďalšej strane:

Avšak, predpovedať čas, kedy sa u nás ukáže polárna žiara sa dá vtedy, ak je na Slnku pozorovaná silná erupcia a materiál je vyvrhnutý smerom k Zemi. Rýchlosť slnečného vetra je približne 800 km/s, čo sa ale mení, takže kým príde k nám, trvá mu to dva až tri dni.

“Predpovedať, kedy dôjde k takémuto výronu na Slnku je zložité a vzhľadom k neexistujúcej teórii vzniku erupcií, značne sťažené. Miesto pozorovania si treba vybrať tak, aby nebol severný obzor ovplyvnený svetelným znečistením, optimálne niekde na vidieku mimo veľkých miest. Ak nemáme inú možnosť, treba ísť aspoň na severný okraj mesta, aby sme mali väčšinu svetelného znečistenia za chrbtom,” ozrejmuje.

Čo sa týka jej samotného sfarbenia, to závisí od toho, v akých výškach v atmosfére Zeme žiari a od toho, s ktorými atómami, či molekulami vzduchu interaguje. “V najvyšších výškach býva červená, nižšie zelená a pod 100 km je prevažne modrá až fialová. Niekedy môže dôjsť k "premiešaniu farieb" a môžeme pozorovať aj žltkasté, či ružovkasté sfarbenie,” uzatvára.