Sprosto NÁS OKLAMALI! Na letákoch vyzerala PLÁŽ nádherne, keď sme tam prišli, zažili sme ŠOK!

Chorvátsko stále patrí medzi najobľúbenejšie destinácie Slovákov. Každé leto tam oddychujú tisícky našincov. Na dovolenku si často šetria celý rok a chcú za ten týždeň či desať dní oddychu zažiť čo najviac. A domácim veľa odpustia - napríklad aj zvýšené ceny či špinavé toalety. Lenže niečo je už aj na tolerantných Slovákov priveľa...

Večerná prechádzka prímorským letoviskom je doslova pascou pre cudzincov. Desiatky vysvietených obchodov lákajú deti na nákup hlúpostí od výmyslu sveta. Ďalšie desiatky stánkov s extrémne neodbytnými Chorvátmi vás presviedčajú o jedinečnej šanci byť členom výletu, výpravy, prehliadky. Napríklad loďou. „Jedna z najkrajších pláží na svete! Budete sa cítiť ako na ostrove Maldivy,“ vykrikuje starší šedivý Chorvát na okoloidúcich

Ako so dozvedáme neskôr, rozpráva o pláži Sakarun na ostrove Dugi otok, ktorý sa nachádza tri hodiny plavby loďou z blízkeho Zadaru. Cena za celodenný výlet s takým úžasným promo, obedom, desiatou a nápojmi zdarma sa zdá priam neuveriteľná. Päťdesiat eur dospelý, dieťa za polovicu. Neodolateľnú ponuku využila i partia mladých Slovákov z Prešova či rodina z obce blízko Bratislavy. Medzi nimi sa ráno na lodi objavilo zopár Čechov, šesť mladých dievčat zo Španielska, dve rodiny Ukrajincov a niekoľko domácich.

Loď z mestečka Petrčane, blízko Zadaru, vezme záujemcov na výlet každú stredu a sobotu. Odchod z móla o 8.30, návrat po šiestej večer. Plavba ubehne celkom rýchlo. Hoci tri hodiny nie je najkratší časový interval, posádka pre lepšiu náladu cestujúcich vyhrávala chorvátske šlágre, najmenší sa zabavili „nekonečnými“ pohármi čapovanej oranžovej vody, dospelí spokojne pofajčievali a kochali sa výhľadom.

Po príchode do prístavu na ostrove Dugi otok čakal na nich červený motorový vláčik. Ten ich odviezol na zastávku priamo nad plážou. Bližšie sa motorové vozidlá nedostanú. Na ostrove, ako sa dočítate na množstve tabúľ, v encyklopédiách aj letákoch, si úzkostlivo chránia prírodu. Výsledky takýchto opatrení však nie sú viditeľné. Dokazuje to aj stav pláže Sakarun, jedného z najväčších magnetov tohto ostrova.

Už prvý pohľad spoza kríkov je minimálne znepokojivý. Po sľubovanom piesku ani stopy, všade okolo vidieť len ostré kamene. „Možno tam ďalej je piesok,“ snaží sa upokojiť svoje priateľky turistka zo Španielska.

Sen o vyvaľovaní na horúcom piesku sa rozplynie hneď, ako delegácia z vláčika prekročí poslednú vetvu kríka, ktorá bráni vo výhľade. Krátka, asi stometrová pláž je kompletne pokrytá sivými kameňmi. A keby len to. Návštevníkov desí i nespočetné množstvo odpadkov, najmä plastov. Prvý dojem z príchodu na údajne jednu z najkrajších pláží na svete kazia tiež haldy vyplavených morských rias. Tie lemujú takmer celý okraj. Ak sa teda chcete dostať do vody, musíte prejsť po ostrých kameňoch, potom po suchej morskej tráve, opäť po špicatých a šmyk­ľavých kameňoch a až po pár metroch sa objaví na dotyk nohy príjemný, hebučký, biely piesok.

Treba povedať, že voda na pláži Sakarun je krištáľovo čistá a plytká. Rodičia malých detí odbúrajú aspoň malú mieru stresu, keď sa nemusia báť, že ich deti sa prepadnú do hlbočiny. No tu sme s vyratúvaním krás a pozitívnych zážitkov  skončili. Turistov totiž nepotešia ani tri bary, ktorých ceny vyrážajú dych. Za pol litra vody v malej fľaške vysolíte štyri eurá, rovnako za veľké pivo či tri deci fľaškovej koly. Tá aspoň trošku osvieži, keď­že teploty sa šplhajú takmer k 35 stupňom Celzia. Snažíme sa preto využiť nákup nápojov v bare a rozostrieť si nad hlavami parazól. „Slnečník si nevystierajte, príliš fúka,“ upozorní nás barman, keď sa chceme schovať pred horúcim slnkom. Poberáme sa rýchlo preč, do iného podniku. Ten sa našťastie nachádza v tieni stromov. Ceny sú rovnaké, no môžete sa tu aj najesť. Pizza margerita takmer za 10 eur, šalát s tuniakom za 12, oranžový miešaný alkoholický nápoj vám namiešajú do plastového pohára za sedem eur. „Dali sme si tri miešané drinky a deťom kúpili dva nanuky. Platili sme dvesto kún,“ povedal mladý Prešovčan. Z bloku, ktorý im dal čašník zodpovedne do ruky, sa však toho príliš nedozvieme. Len to, že niekto zaplatil takmer 27 eur. Na papieriku je totiž vytlačená len výsledná suma, ktorá položka koľko stála, sa tam nepíše.

Problémom sú aj verejné toalety. Tie očividne zastrešujú miestne bary, keďže dve mobilné hygienické zariadenia sa nachádzajú pri jednom a dve pri druhom. Ak ste si nič z plážových podnikov neobjednali, na malú či veľkú potrebu vás nepustia. Záchody sú zamknuté a kľúč ako oko v hlave stráži čašník. Ochrana prírody a prostredia tak dostala na frak. Samospráva, teda Zadarská župa, kam ostrov patrí, sa o prostredie nestará. Turistov nepoteší ani okolie pláže Sakarun. Príjemnú prechádzku znepríjemňuje pohľad na staré bójky, pneumatiky i nábytok, pohodené v kroví. Vyzerá to, že už to tam kvasí dostatočne dlho, no správa ostrova si z toho vrásky na čele nerobí.

Keď sa trojhodinový pobyt na pláži končí, unavení turisti sa vracajú na miesto, kde ich nedávno vyhodil motorový vláčik. „Obrovské sklamanie. Nejde ani o tie peniaze, hoci pre našu rodinu to nebolo málo, ale skôr o to, že propagácia absolútne nesedela s realitou,“ máva pred nosom letáčikom s obrázkami pieskovej pláže Prešovčanka s partnerom a so synom. Posádke však ni­kto nič nevyčíta. Po návrate na palubu totiž na všetkých čaká prestretý stôl, dva litre domáceho vína a opäť nekonečný automat na akúsi napodobeninu pomarančového džúsu. V každom prípade, Chorváti sa môžu za laxný prístup k takému nádhernému miestu hanbiť. Potenciál má totiž obrovský. Stačilo by len raz za čas prečistiť kamene a piesok, minimálne strojnásobiť počet voľne prístupných a čistých hygienických zariadení. A hotovo.