Reklama

Juraj (56) a Janka (37) bojujú o život a prosia o POMOC: Namiesto toho na nich NECHUTNE útočia!

Reklama

Popri tom, že zo všetkých síl bojujú so zákernými diagnózami a to jediné, čo chcú, je uzdraviť sa, musia znášať aj šikanu zo strany neprajníkov. A to len preto, že verejne požiadali o pomoc. Z príbehov niektorých doslova mrazí. Ako sa môžu zdravotne znevýhodnení ľudia brániť voči kyberšikane?

Téma, ktorá v spoločnosti rezonuje stále viac. Na jednej strane stoja zdravotne znevýhodnení ľudia, ktorí často bojujú aj s finančnými ťažkosťami. Na druhej zas tí, ktorí ich slová a prosbu o pomoc spochybňujú a tvrdia, že si vymýšľajú len preto, aby takýmto spôsobom zarobili. Na sociálnej sieti akoby sa roztrhlo vrece s podobnými príspevkami.

Juraj (56) z Fiľakova celý život tvrdo pracoval ako murár a žil spokojne so svojou rodinou, no v roku 2018 mu diagnostikovali zhubný nádor močového mechúra. Podstúpil niekoľko operácií, no choroba sa vždy vrátila. Okrem rakoviny ho trápi aj vysoký cukor, problémy so srdcom a chronická bronchitída. Keď Jurajovi vstúpila do života choroba, pridala sa k nej aj bieda. Keďže zostal bez práce, financie rodiny nepokryjú ani základné životné potreby, nieto náklady na bývanie, náklady spojené s jeho liečbou a platby za služby.

Preto rodina poprosila dobrých ľudí aj verejne o pomoc. No práve to spustilo obrovskú vlnu nenávisti. “Od februára každý týždeň neznámi ľudia uverejňujú na sociálnej sieti statusy, že je to podvod, nemáme čo robiť na internete, manžel nie je chorý a podobne. Darmo píšeme aj adminom stránky, že je chorý a máme to všetko podložené. Keď sa chceme my brániť, tak nás zablokujú,” hovorí neveriacky Jurajova družka Erika s tým, že jeho stav sa za posledné mesiace aj kvôli týmto útokom výrazne zhoršil.

Znáša to veľmi zle. “Ako sa môžu k tomu takto vyjadrovať, keď nemajú nič, ani žiadny papier od polície, že je to podvod? Neviem ako niečo také môžu vôbec vypustiť von, keď nemajú žiadny dôkaz. Všetko blokujem, aby to manžel nevidel a aby mal pokoj. Ale viem, že v tom pokračujú,” krúti hlavou.

V druhom prípade nezostalo len pri kyberšikane. Prečítajte si viac na ďalšej strane:

Obrovskú psychickú traumu z útokov pravidelne zažíva aj ťažko chorá Janka Biháryová (37) z Topoľčianok. Žije v sociálnom byte so svojimi rodičmi, o ktorých sa stará. Zdravotné problémy ju sprevádzali už odmalička, odkedy bojovala okrem iného aj s chronickým zápalovým ochorením postihujúcim hrubé črevo a konečník. Rovnako aj s panickou poruchou a neurogénnou tetániou v ťažkej fáze. Keď mala 30, došlo u nej k rozvratu vnútorného prostredia.

Nasadili jej liečbu, ktorá zabrala a trvá už dlhých 5 rokov. Aj napriek tomu však absolvuje takmer na denne vyšetrenia, hospitalizácie a rôzne operácie. Rodinu však trápi aj nepriaznivá finančná situácia. “Ocitli sme sa vo finančnej tiesni odkázaní na pomoc. Môj prvý dôchodok mi vyrátali až po roku, na 143 eur mesačne. Neskôr nám začali pomáhať aj iní ľudia, za čo som nesmierne vďačná,” priznala Janka.

Kvôli tejto pomoci však zažíva šikanu. “Dennodenne som počúvala slová ako chudera, špinavá c.gánka, kedy už skapeš, žobráčka a dokonca aj vyhrážky. Tie som viackrát nahlásila aj polícii, pretože som sa bála vychádzať z domu," hovorí. Polícia to však riešila ako priestupky. Najviac sa to vystupňovalo tento rok.

“Nezostalo to len pri kyberšikane. Jedna pani ma napadla slovne v obchode počas nákupu. Začala po mne kričať a škaredo mi nadávala. Tiež jeden muž na ulici. Mám strach kamkoľvek ísť. Mám tu rodičov a pre nich musím byť silná, ale niekedy už nevládzem,” priznáva. Útoky podľa jej slov však aj naďalej pokračujú a jej zdravotný stav sa zhoršuje, preto sa bojí, čo bude nasledovať.

Ako sa ku kyberšikane vyjadril sociálny pedagóg, si prečítajte na ďalšej strane:

Sociálny pedagóg Radoslav Tóth (40) vysvetľuje, že kyberšikanu môžeme oznať ako novodobý jav, s ktorým sa stretávajú nie len mladí ľudia, ale aj ľudia v produktívnom, resp. vyššom veku. Neobchádza ani najzraniteľnejších, a to osoby zdravotne znevýhodnené. Títo ľudia sú často terčom  útokov zo strany cudzích ľudí vo virtuálnom priestore. Na mieste je podľa neho otázka, prečo vôbec niektorí ľudia majú potrebu vytvárať kyberšikanu a prečo vôbec sa zameriavajú na ľudí, ktorí sú naozaj zdravotne znevýhodnení.

“Podľa môjho názoru v oboch prípadoch zohráva dôležitú úlohu nespokojnosť so svojím vlastným životom a do značnej miery aj vlastná nevedomosť,” hovorí s tým, že zdravotne znevýhodnení v ojedinelých prípadoch riešia svoju nepriaznivú životnú situáciu aj tak, že prosia cez sociálne siete o finančnú výpomoc. Tu sa však vynára otázka, či je práve toto vhodný spôsob pomoci sebe samému.

“Šikana v mnohých prípadoch môže mať svoj počiatok vo vlastnom nespokojnom živote, z čoho plynie frustrácia, závisť, neprajnosť a práve preto títo ľudia, často nevysporiadaní sami so sebou a svojím životom, kopú do každého okolo seba akýmkoľvek spôsobom,” ozrejmuje odborník. Pre kybyeršikanu je príznačné, že online priestor, v ktorom sa realizuje, môže byť často „nemenný“, to znamená, že hanlivá informácia môže a často ostáva v tomto priestore dlho a má k nej prístup hocikto.

Čo môže pomôcť voči kyberšikane, si prečítajte na ďalšej strane:

Okrem toho, ďalším typickým znakom kyberšikany je to, že väčšinou nejde o jednorazovú záležitosť a jej intenzita rastie. “Za spochybňovaním niekoho zdravotného stavu môže byť aj negatívna skúsenosť, kedy niektorí ľudia si môžu svoju chorobu vymýšľať za účelom vlastného prospechu, resp. finančné obohatenie sa,” hovorí.

A práve v dôsledku toho sú, žiaľ, často terčom útokov aj ľudia, ktorí naozaj majú zdravotné problémy a nemajú inú možnosť ako vyhlásiť finančnú zbierku aj prostredníctvom sociálnych sietí. “V tomto prípade zrejme pomôže len sa obrniť a možno vopred rátať s tým, že k spomínaným situáciám bude prichádzať. Prípadne hľadať iné možnosti riešenia svojej situácie ako sú sociálne siete a v krajnom prípade treba osloviť kompetentné inštitúcie,” uzatvára.

Prečítajte si aj: