Vztýčil vlajku na Iwodžime: Od smrti vojaka slovenského pôvodu M. Stranka uplynulo 80 rokov

Michal Strenk sa narodil v rusínskej rodine 10. novembra 1919 v obci Jarabina na východnom Slovensku. Keď mal šesť rokov spolu so svojimi rodičmi odišiel do Pensylvánie v USA, kde jeho otec pracoval v železiarňach. Rodičia dostali americké občianstvo v roku 1935, a aby sa ich meno lepšie vyslovovalo, priezvisko si zmenili na Strank. Z Michala sa stal Michael a automaticky dostal americké občianstvo tiež, no doklad o tom získala jeho sestra Mary Pero až po jeho smrti.

Michael Strank vstúpil do amerického námorníctva v roku 1939. Krátko slúžil na vojenskej základni Guantanámo na Kube, vrátil sa späť do USA a už ako seržanta ho v roku 1942 poslali k ostrovom v Tichom oceáne. Tu už ako člen elitnej jednotky Marine Raiders podnikal bleskové výpady na Japoncov.

Zúčastnil sa aj vylodenia na papuánskom ostrove Bougainville v novembri 1943, kde už ako veliteľ čaty dva mesiace bojoval so svojimi chlapcami v džungli proti Japoncom. Ešte počas života dostal viacero vojenských vyznamenaní.

Slávnym sa stal počas bojov o strategický ostrov Iwó-džima. Bitka o tento ostrov bola jednou z najkrvavejších v Pacifiku. V bojoch zahynulo až 6 800 amerických vojakov a 18-tisíc bolo zranených. O život prišlo viac ako 21-tisíc Japoncov. Americké námorníctvo sa na ostrove vylodilo 19. februára 1945 po jeho trojdňovom ostreľovaní. Najvyšší vrchol ostrova Suribachi dobyla americká námorná pechota po štyroch dňoch ťažkých bojov.

Prvé vztýčenie vlajky na hore Suribachi prebehlo dopoludnia 23. februára 1945, no krátko nato rozhodol podplukovník Chandler Johnson, aby z niektorej lode priniesli väčšiu zástavu a bolo ju vidieť aj z väčšej vzdialenosti. Šestici vojakov pri druhom vztýčení vlajky už velil Michael Strank. Okrem neho tam bol Ira Hayes, Harold Schultz, Franklin Sousley, Harold Keller a Harlon Block.

Moment, kedy vojaci dvíhali americkú vlajku aj na dlhšej tyči, zachytil reportér agentúry Associated Press Joe Rosenthal. Jeho záber sa stal jedným z najslávnejších okamihov druhej svetovej vojny. Za fotografiu získal najvýznamnejšie novinárske ocenenie - Pulitzerovu cenu.

Dobytia celého ostrova sa Michael Strank nedožil. Zomrel krátko po vytvorení fotografie. Priamo do srdca ho 1. marca 1945 zasiahol šrapnel z americkej lode, keď do piesku kreslil plán ďalšej akcie. Pôvodne ho pochovali na cintoríne 5. divízie námornej pechoty, no potom jeho pozostatky preniesli v januári 1949 na Arlingtonský národný cintorín, kde našlo svoj večný odpočinok množstvo slávnych Američanov, vrátane prezidenta Johna Fitzgeralda Kennedyho.

Ikonická fotografia sa stala vzorom pre bronzový pamätník americkej námornej pechoty v Arlingtone. Deň vztýčenia vlajky – 23. február vyhlásil senát amerického štátu Pensylvánia 13. februára 1995 za deň Michaela Stranka. Jeho život si pripomína i Vojenská expozícia Michala Strenka v Starej Ľubovni, kde stojí aj jeho trojmetrová socha z betónu.