Reklama

Vztýčil vlajku na Iwodžime: Od smrti vojaka slovenského pôvodu M. Stranka uplynulo 80 rokov

Video Player is loading.
Stream Type LIVE
Advertisement
Current Time 0:00
Duration 0:00
Remaining Time 0:00
Loaded: 0%
    • Chapters
    • descriptions off, selected
    • subtitles off, selected
    Jedným z hrdinov, ktorý vztýčil vlajku na ostrove Iwó-džima, bol Slovák: Zomrel pred 80 rokmi
    Zdroj: FB/Michael Strank/Michal Strenk
    Reklama

    Ikonická fotografia, na ktorej šesť amerických vojakov námornej pechoty vztýčilo vlajku Spojených štátov amerických pri kľúčovej bitke o japonský ostrov Iwodžima, obletela svet. Dlhé roky sa vôbec nevedelo, že jedným z hrdinov bol slovenský rodák Michal Strenk, ktorý vojakom na fotografii aj velil.

    Michal Strenk sa narodil v rusínskej rodine 10. novembra 1919 v obci Jarabina na východnom Slovensku. Keď mal šesť rokov spolu so svojimi rodičmi odišiel do Pensylvánie v USA, kde jeho otec pracoval v železiarňach. Rodičia dostali americké občianstvo v roku 1935, a aby sa ich meno lepšie vyslovovalo, priezvisko si zmenili na Strank. Z Michala sa stal Michael a automaticky dostal americké občianstvo tiež, no doklad o tom získala jeho sestra Mary Pero až po jeho smrti.

    Bol členom elitnej jednotky

    Michael Strank vstúpil do amerického námorníctva v roku 1939. Krátko slúžil na vojenskej základni Guantanámo na Kube, vrátil sa späť do USA a už ako seržanta ho v roku 1942 poslali k ostrovom v Tichom oceáne. Tu už ako člen elitnej jednotky Marine Raiders podnikal bleskové výpady na Japoncov.

    Zdroj: anc

    Michael Strank vstúpil do amerického námorníctva v roku 1939.

    Zúčastnil sa aj vylodenia na papuánskom ostrove Bougainville v novembri 1943, kde už ako veliteľ čaty dva mesiace bojoval so svojimi chlapcami v džungli proti Japoncom. Ešte počas života dostal viacero vojenských vyznamenaní.

    Vztýčenie americkej vlajky

    Slávnym sa stal počas bojov o strategický ostrov Iwó-džima. Bitka o tento ostrov bola jednou z najkrvavejších v Pacifiku. V bojoch zahynulo až 6 800 amerických vojakov a 18-tisíc bolo zranených. O život prišlo viac ako 21-tisíc Japoncov. Americké námorníctvo sa na ostrove vylodilo 19. februára 1945 po jeho trojdňovom ostreľovaní. Najvyšší vrchol ostrova Suribachi dobyla americká námorná pechota po štyroch dňoch ťažkých bojov.

    Zdroj: Expozícia Michala Strenka

    Prvé vztýčenie vlajky na hore Suribachi prebehlo dopoludnia 23. februára 1945.

    Prvé vztýčenie vlajky na hore Suribachi prebehlo dopoludnia 23. februára 1945, no krátko nato rozhodol podplukovník Chandler Johnson, aby z niektorej lode priniesli väčšiu zástavu a bolo ju vidieť aj z väčšej vzdialenosti. Šestici vojakov pri druhom vztýčení vlajky už velil Michael Strank. Okrem neho tam bol Ira Hayes, Harold Schultz, Franklin Sousley, Harold Keller a Harlon Block.

    Moment, kedy vojaci dvíhali americkú vlajku aj na dlhšej tyči, zachytil reportér agentúry Associated Press Joe Rosenthal. Jeho záber sa stal jedným z najslávnejších okamihov druhej svetovej vojny. Za fotografiu získal najvýznamnejšie novinárske ocenenie - Pulitzerovu cenu.

    Smrť si ho našla na ostrove

    Dobytia celého ostrova sa Michael Strank nedožil. Zomrel krátko po vytvorení fotografie. Priamo do srdca ho 1. marca 1945 zasiahol šrapnel z americkej lode, keď do piesku kreslil plán ďalšej akcie. Pôvodne ho pochovali na cintoríne 5. divízie námornej pechoty, no potom jeho pozostatky preniesli v januári 1949 na Arlingtonský národný cintorín, kde našlo svoj večný odpočinok množstvo slávnych Američanov, vrátane prezidenta Johna Fitzgeralda Kennedyho.

    Zdroj: FB/Michael Strank/Michal Strenk

    Pozostatky Michaela Stranka preniesli v januári 1949 na Arlingtonský národný cintorín.

    Ikonická fotografia sa stala vzorom pre bronzový pamätník americkej námornej pechoty v Arlingtone. Deň vztýčenia vlajky – 23. február vyhlásil senát amerického štátu Pensylvánia 13. februára 1995 za deň Michaela Stranka. Jeho život si pripomína i Vojenská expozícia Michala Strenka v Starej Ľubovni, kde stojí aj jeho trojmetrová socha z betónu.

    Autor článku

    "Odkedy som sa naučil písať a čítať, odvtedy píšem a čítam. Kedysi som písal o všetkom, čo bolo zaujímavé, dnes píšem hlavne o ľuďoch a ich životných príbehoch. Najkrajšie, najzaujímavejšie, ale i veľmi smutné príbehy vie naozaj napísať len život."