Jednonohý bežec z Komárna. Len ľavou zadnou dokázal zdolať najťažšie preteky na svete i Gerlach

Všetko sa to začalo, keď mal Maroš 14 rokov a na zadnej strane kolena si objavil hrčku. Diagnostikovali mu synoviálny sarkóm – rakovinové ochorenie mäkkých tkanív. Najprv mu amputovali nohu tesne nad kolenom, nakoniec mu však lekári museli vybrať aj zvyšok stehennej kosti.

Napriek tomu, že prišiel o celú pravú nohu, nevzdal to a dnes inšpiruje svojím príbehom nielen hendikepovaných, ale aj zdravých ľudí. Pravidelne trénuje a od roku 2016 sa zúčastňuje aj na najťažších terénnych pretekoch v behu na svete – Spartan Race, ktoré zdolal už 65-krát.

Absolvovať tak náročné preteky ako Spartan Race nie raz, ale až 65-krát, je výzvou aj pre zdravého bežca, nie to ešte pre hendikepovaného. Preto nás zaujímalo, ako sa Maroš Kudlík na tieto preteky pripravuje, a kto ho vôbec na to nahovoril.

„Nahovoril ma na to kamarát, ktorý mi najprv na videu ukázal, že takéto preteky vôbec existujú. Potom mi povedal, že budú aj na Slovensku a ja sa na nich zúčastním. Nepýtal sa ma, len mi to oznamoval. Myslel som si, že si robí žartíky, no potom mi to začalo vŕtať hlavou, že by to nemusel byť zlý nápad," povedal nám Maroš.

"Potom mi kamarát povedal, že takéto preteky budú aj na Slovensku a ja sa ich zúčastním. Nepýtal sa ma, len mi to oznamoval. Myslel som si, že si robí žartíky, no potom mi to začalo vŕtať hlavou, že by to nemusel byť zlý nápad," dodal.

Prvýkrát sa Maroš Kudlík postavil na štart najťažších pretekov terénneho prekážkového behu na svete 4. júna 2016 v Nitre, kde sa mu z 22 prekážok nepodarilo splniť len dve. Odvtedy už absolvoval preteky v Českej republike, Maďarsku, Rakúsku, na španielskej Malorke, v Slovinsku, bol už aj v gréckej Sparte a dokonca aj v hlavnom meste Spojených arabských emirátoch Abú Zabí.

Zaujímalo nás, ako sa na neho pozerajú iní pretekári, keď zistia, že nemá jednu nohu a trúfa sa postaviť na štart tak náročných pretekov s barlami.

"Sú dve skupiny ľudí. Jedna, ktorá sa pretekov pravidelne zúčastňuje a stretávam sa s nimi. Tvoríme už takú komunitu spartanov a tešíme sa, keď sa opäť stretneme," vysvetlil nám mladý športovec. "Druhú skupinu tvoria pretekári, ktorí ma ešte nikdy nevideli. Tí prejavujú údiv a obdiv, kedy mi na trati aj zatlieskajú a povzbudzujú, keď ma predbiehajú," pochválil sa nám.

Mnohí by ste si možno mysleli, že počas pretekov používa špeciálne upravené barly, no opak je pravdou. Maroš sa nám síce priznal, že počas roku 2018 do roku 2019 používal špeciálne karbónové barly, ktoré mu na mieru podľa jeho drevených vyrobila slovenská firma. Barly mu zaplatil sponzor, a boli tak prvým slovenským prototypom. Ako sa nám zdôveril, "materiál však nevydržal ten nápor, a tak používam svoje drevené barly, ktoré sú pružnejšie."

Drevené barly sú jeho prvými barlami a používa ich už 21 rokov. Okrem spomínaných rokov 2018 a 2019 s nimi absolvoval všetky náročné preteky Spartan Race. "Už však premýšľam, že si dám predpísať nové, pretože trošku vŕzgajú a už im až tak neverím," dodal nám s úsmevom Maroš.

Spartan Race je terénny beh a na trati sú rozmiestnené rôzne náročné prekážky, ktoré musia pretekári zdolať. Ťažké to je aj pre zdravých bežcov, preto nás zaujímalo, či má počas pretekov aj svoj podporný tím. "Počas úplne prvých pretekov som spoznal jedného kamaráta, ktorý išiel so mnou a pomáhal mi, rovnako to bolo aj počas druhých pretekov, tam mi pomáhala kamarátka," zdôveril sa.

"Potom som si povedal, že to vyskúšam bez pomoci a išlo to. Sú však momenty v pretekoch, kde musím niesť nejaké bremeno, napríklad vrece s pieskom, kedy si ho musím dať na plecia. Vtedy musím poprosiť dobrovoľníka na trati, aby mi vrece vyhodil na plecia, a potom to už dokážem odbehnúť, prípadne ho požiadam, aby ma pri prenášaní vreca čiastočne istil," prezradil nám.

Maroš Kudlík však prekonal aj sám seba, keď už dvakrát absolvoval Ultra Spartan Race na 50 kilometrov. Prvýkrát to bolo v Liberci v roku 2020, kedy beh aj úspešne dokončil. Druhýkrát to bolo na prelome júna a júla 2023. "Vyštartoval som v júni a do cieľa som prišiel v júli," dodal vtipne. Tu však nestihol časový limit, ktorý je pre bežných pretekárov 15 hodín, takže beh nedokončil.

Keďže sa však jedná o veľmi náročné preteky a Maroš Kudlík vie, že by jednotlivé časové limity, ktoré sú na trati, nebol schopný fyzicky zvládnuť, musí organizátora pretekov požiadať o výnimku, aby beh mohol absolvovať. V oboch prípadoch mu organizátor vyhovel.

"Bežní pretekári štartujú približne ráno o siedmej. V Liberci som štartoval už o druhej v noci a mal som limit do nasledujúcej polnoci, teda 22 hodín. To sa mi aj podarilo splniť," pochválil sa mladý bežec.

"Vo Francúzsku som štartoval už o 22. hodine večer predchádzajúceho dňa a mal som skončiť o 22. hodine nasledujúceho dňa, čiže 24 hodín. To sa mi však splniť nepodarilo, do cieľa som prišiel hodinu po limite," dodal sklamane.

Na oboch náročných pretekoch Ultra Spartan Race bol jediným hendikepovaným pretekárom, no na "bežných spartanoch" sa stretáva aj so zdravotne znevýhodnenými bežcami.

Dlho si všetky preteky financoval sám, no podarilo sa mu zohnať sponzora - švajčiarsku neziskovú organizáciu, ktorá pomáha hendikepovaným športovcom dostať sa na rôzne preteky po celom svete. "Hradia mi síce len niektoré preteky, ale je to obrovská pomoc," objasnil nám Maroš.

"Za veľkú časť môjho úspechu vďačím svojej hlave, pretože som tvrdohlavý a cieľavedomý. Keď si niečo zaumienim, idem si za tým a myslím si, že mám celkom pevnú vôľu. Rovnako som si to hovoril aj na nemocničnom lôžku, že to všetko prekonám," úprimne sa nám zdôveril. Veľkou podporou mu je však aj rodina a kamaráti.

Maroš už asi dva roky premýšľa i nad paraolympiádou, kde našiel šport, ktorý mu bude sedieť. Najviac blízky mu je paratriatlon, ktorý sa podobá na preteky Spartan Race, ktoré sú tiež vytrvalostným športom. Problémom však je, že na paratriatlon potrebuje bicykel na cyklistickú časť a špeciálny vozík na bežeckú časť, čo je však dosť drahé vybavenie. Sám si to kúpiť nedokáže a Slovenský paralympijský výbor na to peniaze tiež nemá.

Pýtali sme sa ho aj na to, prečo na nohe nenosí protézu. "Na protézu si jednoducho nemôžem zvyknúť, je mi viac na príťaž ako na osoh. Tým, že nemám ani kúsok svojej nohy, tak sa upína okolo pása bedrovou objímkou, čo je veľmi nepraktické a nepohodlné," priznal sa nám.

V roku 2022 si na svoje konto pripísal aj zdolanie Gerlachovského štítu. "Išiel som tam so svojím trénerom z Nových Zámkov Mariánom Rybárom a s horským vodcom Igorom Trgiňom. Len takto v trojici sme spolu išli nahor," s hrdosťou nám povedal Maroš.

Režisér Martin Šimunič v roku 2022 nakrútil o Marošovi Kudlíkovi 52-minútový dokumentárny film. "Film dokumentuje moju prvú ultra cestu v Liberci. S nápadom ma oslovil režisér Martin Šimunič a úplne sme sa v tom spolu zhodli, pretože ja som mal v hlave to isté," objasnil nám.

Film podľa jeho slov najprv putoval po rôznych filmových festivaloch v zahraničí, kde najmä v zámorí nazbieral množstvo úspechov. Napriek tomu sa film do slovenských kín doteraz nedostal. Slovenská verejnosť ho mohla vidieť na XIV. ročníku festivalu hôr, cestovania a športu Horomil v Považskej Bystrici, kde zožal veľký úspech. Ako sa nám však pochválil: "tento rok idem s týmto filmom do Prahy."

Na svoje 36. narodeniny sa Maroš Kudlík pokúsi o ďalšiu výzvu. Chce urobiť 1000 "angličákov", teda známy komplexný a dynamický cvik. "Ak sa mi to podarí splniť, tak môj čas bude ustanovujúci slovenský rekord, keďže sa o to na Slovensku ešte nikto nepokúsil," povedal nám na záver nášho rozhovoru Maroš Kudlík.