Dnes VYPNEME OSVETLENIE, zajtra možno ZVÝŠIME ľuďom POPLATKY! To je výsledok daňového bonusu

Navyše starostovia a primátori varujú, že to ešte nie je koniec. Financií je menej, budú teda menej svietiť, hore pôjdu poplatky za škôlky či obedy v školách. Priplatíme si na plavárňach, za parkovanie, cesty či chodníky ostanú neopravené.

Samosprávam došla trpezlivosť. Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) tvrdí, že nemajú iné východisko ako nátlakové akcie, pretože vláda nerieši problémy občanov. Ako potvrdil podpredseda ZMOS-u a šéf Komory miest ZMOS Jozef Božik, 30. januára mestá a mnohé obce zhasnú na 30 minút verejné osvetlenie. Chcú upozorniť na zúfalú situáciu, keďže pre daňový bonus prišli o financie. A zhasínanie osvetlenia je iba začiatkom protestov.

Za všetkých kolegov to vysvetlil primátor Žiliny Peter Fiabáne. Problémy im narobil daňový bonus, ktorým sa chváli najmä bývalý minister financií Igor Matovič (OĽaNO). „Jeho zavedenie vyzerá lákavo a populárne, ale všetky peniaze, ktoré z neho rodiny dostanú, zobral štát samosprávam,“ konštatuje. Ako dodáva, tieto peniaze musia mestá a obce vybrať od ľudí naspäť, pretože ich potrebujú. „A to prostredníctvom daní a poplatkov, inak sa to odrazí na chode miest a obcí,“ varuje Fiabáne.

A spresňuje, že daňový bonus pripraví mestá a obce o 784 miliónov eur. Michal Kaliňák zo ZMOS-u dodáva: „Štát avizoval kompenzáciu 100 miliónov. Čiže viac ako pol miliardy je vo vzduchu.“

Žilina nezvýšila daň za psa a daň z nehnuteľnosti, hore však išiel poplatok za komunálny odpad. „Pri zostavovaní rozpočtu nám chýbalo 10 miliónov eur,“ vyratúva primátor Fiabáne. Vyššie poplatky za odpad prinesú do kasy 2 milióny eur. Mesto si však zobralo pôžičku vo výške 3,8 milióna eur na spolufinancovanie eurofondových projektov. „Asi päť miliónov eur nám v rozpočte i tak stále chýba,“ hovorí primátor. Mestská plaváreň zdvihla vstupné, nie sú peniaze na opravy ciest a chodníkov, mestský dopravný podnik zrejme zredukuje spoje a možno aj počet zamestnancov.

V Nitre zdvihli poplatok za odpad z 37 na 42 eur za rok, sadzba dane z nehnuteľnosti sa zvýšila z 0,465 na 0,75 eura na m2. Pri byte s rozlohou 60 štvorcových metrov zaplatí majiteľ v tomto roku o 17 eur viac. „V Nitre sa snažíme šetriť napríklad tým, že vypíname osvetlenie dominánt s výnimkou Nitrianskeho hradu a Dražovského kostolíka,“ vysvetľuje primátor Marek Hattas.

Prvý muž Banskej Bystrice Ján Nosko tvrdí, že bez zvyšovania daní a poplatkov by mesto nedokázalo poskytovať najdôležitejšie služby pre obyvateľov. „Na chaotické legislatívne zmeny a rodinný balíček radnica dopláca z rozpočtu sumou viac ako 13,4 milióna eur. Daňový bonus pre nás bude znamenať výpadok vyše 2,4 milióna eur a ďalšie 2 milióny v budúcom roku,“ spresňuje. Mesto zvýšilo sadzbu dane z nehnuteľnosti o 50 centov na štvorcový meter a za smeti zaplatia obyvatelia viac o 11 eur.

Trenčania za odpad zaplatia 37,37 eura, vlani to bolo 32,52. Daň z nehnuteľností zostala nezmenená. „Je však možné, že sa budeme musieť napokon aj my zaoberať jej úpravou,“ upozorňuje primátor Richard Rybníček. Mesto sa zatiaľ nechystá obmedziť kultúru, šport či vzdelávanie. Vo februári sa však budú zaoberať zvýšením poplatkov v materskej škole, v sociálnych zariadeniach, za parkovanie. Už teraz si miestni priplácajú za plaváreň.

Rybníček pripomína, že Trenčín bude o tri roky Európskym hlavným mestom kultúry. „Budeme reprezentovať nielen seba, ale aj Slovenskú republiku. Nemôžeme zastaviť rozvoj a investície v meste, ani zabrzdiť investície týkajúce sa systémových riešení a opatrení v oblasti energetických úspor,“ podotýka.

Má ťažké srdce na štát, ktorý podľa neho prijíma zákony, ktoré „neustále zvyšujú výdavky samospráv bez dostatočného finančného krytia“. Príkladom je zvyšovanie platov zamestnancov či zvýšenie financovania neštátnych škôl alebo zníženie maximálneho povoleného počtu detí v školskom klube.

V Košiciach chýba podľa primátora Jaroslava Polačeka na zostavenie vyrovnaného rozpočtu 29 miliónov eur. Daňový bonus z dielne Igora Matoviča spôsobil mestu výpadok 25 miliónov eur. Predpokladá, že len nárast energií bude predstavovať zvýšenie výdavkov o 2,2 milióna eur. Košice sa rozhodli, že daň z nehnuteľnosti nezvýšia. Lenže budú viac škrtať – v mestskej hromadnej doprave, pri dotáciách na kultúrne a športové podujatia. Takto chcú usporiť milión.

Košičania si priplatia v školstve, pohrebníctve a v sociálnej oblasti. Zvýšenie poplatku za odpad o 22 percent prinesie vyše 3 milióny eur. Poplatky v materských školách idú hore o polovicu, poplatky v školských kluboch o tretinu.

V Prešove rátajú so zvýšenými nákladmi od 12 do 16 percent. Toľko podľa primátora Františka Oľhu musí mesto ušetriť. Prešov zatiaľ nemá schválený rozpočet, preto nie je celkom jasné, ako bude šetriť. No už v decembri poslanci odklepli vyšší poplatok za smeti, 49 eur, sadzba dane z nehnuteľnosti vzrástla na 0,638 eura za štvorcový meter.

V rozpočtovom provizóriu je aj Bratislava a niektoré jej mestské časti. Dôvodom je „veľa neznámych“ v legislatíve, takže nedokážu pripraviť zodpovedný rozpočet.

Rozpočtovým provizóriám sa Michal Kaliňák zo ZMOS-u nečuduje. „Čakáme totiž na daňovú prognózu. Už pri schvaľovaní rozpočtov samospráv vlani v novembri sme avizovali, že máme len starú zo septembra. Je polovica januára a samosprávy potrebujú prognózu očistenú o daňový bonus a avizované kompenzácie,“ objasňuje. Daňovú prognózu vydáva rezort financií vo februári, v júni a septembri. „K štátnemu rozpočtu na tento rok ju ministerstvo vraj nestihlo. Takže aj schválené rozpočty miest a obcí sú vlastne fiktívne a budú ich musieť zrejme nejako zreálniť,“ podotýka Kaliňák.

Hlási, že veľa miest a obcí sa chystá vo februári zvýšiť poplatky za stravu v školských jedálňach, materských školách, je možné aj zvýšenie nájmov obecných budov. „Vláda pri schvaľovaní štátneho rozpočtu počítala s tým, že samosprávam sa zvýšia príjmy z dane z nehnuteľností o 30 miliónov. Ale ako máme vybrať viac, keď každému chýba?“ pýta sa Kaliňák.

Štátny rozpočet ráta s tým, že okrem vyšších daní z bytov a domov samospráva vyberie o 15 percent viac z podnikateľskej činnosti. To je aj prenájom priestorov ambulantným lekárom. „Keď si lekár zráta, koľko má platiť za energie a obec mu zvýši ešte prenájom, tak sa pekne poďakuje a odíde,“ varuje Kaliňák.

Podľa neho je nálada v samosprávach veľmi zlá. „Mnohé sú mega-giga nahnevané. Keby štát povedal, že sa máme zle, vedia sa mestá a obce zariadiť a škrtať. Ale my vlastne nič nevieme. Od 6. januára má minister hospodárstva žiadosť o stretnutie, zatiaľ ani len nereagoval,“ uzatvára Kaliňák.