Ivana (40) z Levíc bojuje so zákernou chorobou: Na liečbu má alergie, aj tak ešte pomáha iným

Ivana Debrecéniová je sympatická mladá žena s úsmevom od ucha k uchu, ktorá každého odrovná tým, ako vníma život. A to aj napriek zdravotným problémom, ktoré sa u nej začali prejavovať, keď mala 35 rokov. „Neviem, či to s tým súviselo, ale pomaličky som začala z ničoho nič chudnúť. Nemala som to ani čomu pripisovať. Občas som mala problémy s mechúrom, ale skôr psychoproblémy - obsedanto-kompulzívnu poruchu,” začína svoje rozprávanie Ivana.

Následne prišlo obdobie, keď začala v noci pravidelne vracať a na bruchu sa jej začala vydúvať väčšia hrča. V nemocnici jej povedali, že má zúžené črevo a musí ísť na operáciu, no ešte predtým mala navštíviť gynekológa. „Tam mi na vaječníku objavili 6 cm nádor, ale povedali mi, že je to cysta. Tá mi narástla z ničoho nič na 10 cm v priebehu pár týždňov. Zistili, že je to rakovina, tak som podstúpila niekoľko operácií,” hovorí Ivana Debrecéniová.

Podstúpila hĺbkovú čistiacu operáciu - vybrali jej vaječníky, maternicu, lymfatické uzliny a slepé črevo. Osem mesiacov chodila na chemoterapie vediac, že ide o veľmi agresívny nádor a je veľká pravdepodobnosť jeho návratu. A tak sa aj stalo, choroba sa aj po chemoterapiách vrátila. Odvtedy podstúpila viaceré  druhy liečby, avšak každá mala iný priebeh. Na jednu dostala alergiu, druhá jej prestala zaberať a tretia jej spôsobovala neskutočné nevoľnosti.

Aký bol ďalší priebeh tejto choroby, si prečítajte na ďalšej strane:

Choroba sa však stále vracala a za toto obdobie už mala za sebou niekoľko operácií. Trpela  ukrutnými bolesťami, jediné čo na ne zaberalo, bola chemoterapia, ktorá na ňu zas pôsobila tiež zle. Poprosila preto lekárov, nech ju ešte raz operujú. Vybrali jej ale iný nádor ako ten, ktorý mali, takže potom nastúpila reoperácia.

„Povedali mi, že po tejto operácii budem mať vývod, bude tam potrebná celková rekonštrukcia konečníka a možno nebudem mať v poriadku ľavú nohu. Našťastie sa tak nestalo a vtedy som pocítila takú úľavu, vďačnosť a radosť, že sa to nedá opísať slovami,” poznamenala s úsmevom Levičanka. Opäť sa jej však objavili nové metastázy. Našla ďalšiu možnosť liečby v Čechách, kde jej určili liek priamo z analýzy DNA nádoru, ktorý by mal pomôcť. Aj tu sa však začali prejavovať vedľajšie účinky. Očakávalo sa, že sa jej objavia vyrážky a tak sa aj stalo.

„Nielen, že to vyzeralo zle, ale aj to strašne svrbelo, štípalo a dokonca mi robili aj psychicky zle,” ozrejmuje. Napriek neustálym komplikáciám však Ivana Debrecéniová verí v zázrak a určite vyskúša aj alternatívne, menej invazívne spôsoby. „Ale pokiaľ nie, tak radšej odísť z tohto sveta, keď mi je celkom dobre, počkať si na to a možno to nebude ani také strašné ako prežívať toto utrpenie. Človek by mal mať nejakú kvalitu života, aby sa mu aj chcelo žiť,” vysvetľuje. Je známe, že niektoré liečby poisťovňa neprepláca a sú finančne náročné. Sama mala ale šťastie v nešťastí, mnohé z nich jej preplatila práve poisťovňa, no finančne jej pomohli aj blízki ľudia, ale aj tí neznámi.

Čo odkazuje Ivana ostatným ľuďom, si prečítajte na ďalšej strane:

Tvrdí, že celý život na seba robila neskutočný tlak - v práci, v živote, či v starostlivosti o dcérku, ktorá bude mať už 19 rokov. Vždy bola orientovaná na výsledky, no zrazu sa ocitla v situácii, keď si uvedomila, že to vlastne nie je podstatné. Teraz si naopak užíva každú jednu chvíľu a každý deň, keď ju nič nebolí a orientuje sa hlavne na svoju psychiku a predovšetkým si užíva chvíle s dcérou. Okrem toho sa venuje rozličným aktivitám - založila OZ Prežila som TO, v rámci ktorého sa snaží pomáhať druhým s podobným osudom, naučila sa hačkovať, napísala knihu, píše články a cvičí.

„Mám strašne veľa ľudí, ktorí mi telefonujú, že ich nakopnem svojím prístupom, prípadne im poradím, aby sa nevzdávali, lebo v každom okamihu sa dá nájsť radosť zo života. Milujem, keď ráno vstanem, dám si raňajky a čaj s medom a citrónom, pozerám sa pri tom na deti ako sa hrajú na dvore a počúvam čvirikanie vtákov. Vtedy si poviem, že život je krásny,” poznamenáva Ivana Debrecéniová, ktorá za toto všetko ďakuje najmä Pánu Bohu.

Ľudia by sa podľa nej mali hlavne starať o to, aby mali pokoj v duši, pretože práve to je ten najlepší pocit. Je tiež dôležité nezaoberať sa zbytočnosťami. „Vždy, keď som v živote tlačila na niečo, tak sa mi to nedarilo, až do momentu, keď som to odovzdala Bohu. Jasné, že musíme urobiť nejaké kroky, ale keď sme urobili všetko, čo sme mohli a odovzdáme to Bohu, stane sa toľko zázrakov. Toto je pre mňa najviac. Snažiť sa plávať životom v pokoji a v pohode, venovať sa rodine, rozdávať lásku, pomáhať blížnemu a neškodiť si navzájom,” uzatvára.