Inštruktor kurzov PREŽITIA Peter: Posledné generácie MUŽOV sa menia, ženy sú ČASTO schopnejšie!

Venujete sa kurzom sebaobrany, prežitia v prírode, streleckým, taktickým.. čo vás viedlo k tomu, aby ste s takýmito kurzami začali?
- Každý v živote prechádza určitým vývojom a smerovaním. Ani u mňa to nebolo inak. Vzhľadom k predchádzajúcim skúsenostiam som dospel k myšlienke, že je vhodné nadobudnuté vedomosti zdieľať ďalej. Za našimi kurzami stojí viacero inštruktorov. Skôr razíme cestu, že využívame špecializácie a silné stránky našich inštruktorov na konkrétne typy kurzov.

V minulosti sme pracovali pre rôzne iné organizácie, napokon sme sa rozhodli ísť vlastnou cestou. Každopádne všetky kurzy sú zamerané na obranu a ochranu, či už života, zdravia alebo majetku a teda hodnôt, za ktoré stojí sa postaviť. Napriek tomu, že dlhé roky žijeme v bezpečnom prostredí, neznamená to, že sa nedostaneme do kritickej situácie. Aj relatívne bezpečné miesto sa môže veľmi rýchlo zmeniť na nebezpečné, najmä vplyvom okolností, ktoré nedokážeme ovplyvniť, napríklad príchodom nebezpečnej osoby alebo vznikom havárie, nehody, požiaru a podobne.

A čo tak niečo oveľa väčšie a nebezpečnejšie ako napr. vojna? Zvýšil sa o kurzy záujem odkedy vypukla tá na Ukrajine?
- Záujem o kurzy bol aj v minulosti. Vždy existovali skupiny ľudí, ktorí sa o tieto oblasti zaujímali. Po začiatku vojny na Ukrajine si ale bežní ľudia začali uvedomovať, že pocit bezpečia a komfortu môže byť relatívny a situácia sa môže zmeniť zo dňa na deň. Zmenila sa teda motivácia a tým sa aj zvýšil záujem o naše kurzy.

Čo myslíte tým, že sa zmenila motivácia?
- Ľudia chcú mať aspoň základné informácie a zručnosti, najmä v oblasti vlastnej ochrany, obrany a prvej pomoci. Nechcú byť zaskočení a nepripravení. Kým v minulosti boli naše kurzy skôr doménou mužov, dnes chodia na kurzy s nimi aj ich partnerky. Vnímajú, že ak sa ich partner zraní alebo nebude v danom čase na mieste s nimi, budú potrebovať zvládnuť situáciu ony.

Vidíte medzi nimi nejaké rozdiely? 
- Muži vo všeobecnosti vo väčšine inkliminovali k úlohe ochrancov a prirodzene brali na seba zodpovednosť za seba, partnerku a rodiny. Posledné generácie však už akoby z tejto pozície samovoľne upustili, je to vidieť aj v bežnom živote. Je veľa mužov, ktorí nezvládajú svoje miesto v živote v zmysle toho, že nie sú reálne schopní vyriešiť priemerne zložitú situáciu. Nie je pre nich dôležité vedieť prebrať zodpovednosť, schopnosť nájsť riešenie alebo ho vykonať.

Podstatné pre nich je mať trendový účes, značkové oblečenie, drahý mobil... je to bohužiaľ dané súčasnou dobou a tlakom rôznych hnutí a myšlienkových trendov. O takéhoto muža sa nemôžete oprieť ani keď dostanete defekt a nie ešte vtedy, keď budete v ohrození. Už to vníma aj veľa žien a preto posledný rok výrazne začal stúpať ich počet na našich kurzoch. Uvedomujú si, že sa nemôžu na nikoho spoľahnúť a musia byť samé schopné reagovať. Máme aj klientky, ktoré s prehľadom zvládajú situácie lepšie ako mnohí muži - psychicky aj fyzicky.

Keď spomínate psychickú stránku, da sa predvídať, že napr. pokojný, vyrovnaný človek zvládne kurz lepšie ako chaotik, cholerik alebo je to úplne jedno?
- Vo všeobecnosti áno. Ak som pokojný, vyrovnaný v bežnom živote, je to dobrý predpoklad na zvládnutie aj ťažkej situácie. U každého je iná hranica, kedy sa jeho správanie zmení a začne konať nelogicky, chaoticky a prestane si uvedomovať priority. Taktiež u každého je individuálny spúšťač takejto reakcie. V prípade skupín je potrebné mať vhodne zvoleného lídra s prirodzeným rešpektom ostatných, ktorí vie mať nadhľad nad situáciou a správnym spôsobom ostatných motivovať k výkonu, ktorý by inak možno nepodali. A takéto role lepšie zvládajú vyrovnaní a pokojní jedinci.

Čo užitočné sa môžu naučiť ľudia v prípade, že by sa nejaký konflikt vyskytol aj u nás? 
- Vojnový konflikt je len jednou z možností, čo sa môže stať. V súčasnosti je u nás skôr nepravdepodobný. V prípade konfliktu je pre bežného obyvateľa potrebné vedieť sa pripraviť minimálne v zmysle neustále zbalenej evakuačnej batožiny, analýzy možností evakuácie, vyhodnotenia rizík pri presunoch, zabezpečenia priestoru a podobne.

Ďalej veľmi záleží ako sa konflikt bude vyvíjať alebo ako dlho bude trvať. Morálne zásady sa budú časom meniť, vo väčšine prípadov k horšiemu, takže sa musia naučiť brániť, aby neprišli o to, čo ešte majú. Kritická situácia môže nastať aj vplyvom iných dôvodov, napríklad záplavy, priemyselné havárie ale aj útoky takzvaných "aktívnych strelcov". Najbližší takýto útok bol v roku 2020 vo Viedni, čo je len 80 kilometrov od našich hraníc. Ďalšími hrozbami môžu byť lúpežné prepadnutia alebo pokusy o znásilnenie a iná forma kriminality. Dôležité je neprijať rolu obete.

Aj to sa dá na vašich kurzoch naučiť? Ako vlastne vo všeobecnosti kurzy prebiehajú?
- To záleží od zamerania kurzu. Všade ale preberáme aj teóriu, aby ľudia pochopili priority aktivít a porozumeli tomu, prečo ich robia. Neučíme iba mechanicky vykonávať činnosti, pretože ak sa zmenia okolnosti, potrebujú vedieť adekvátne reagovať a prispôsobiť sa. Napríklad kurzy obrannej streľby sú zamerané na ovládanie zbrane, bezpečnú manipuláciu a schopnosť efektívne zasiahnuť hrozbu. 

Pri zdravotníckych kurzoch sa zase zameriavame na život ohrozujúce stavy, či už sa jedná o civilnú medicínu alebo taktickú, kde je veľký počet praktických zážitkových scenárov vrátane záchrany v noci, v zadymených priestoroch alebo v časovej tiesni. Kurzy prežitia sú zamerané hlavne na využívania alternatívnych spôsobov a krátkodobé prežitie bez použitia technologických vymožeností, pretože tie v krízovej situácii nemusia byť k dispozícii alebo ich použitie môže byť značne limitované.

Na základe skúseností z vašich kurzov, viete povedať, či ľudia vedia zvládať rizikové situácie alebo skôr nie? 
- Skôr nie ako áno. Ale to je dané aj dlhým obdobím mieru, prosperity a bezpečnostnej situácie v našej oblasti. Vybudovalo sa komfortné správanie, kde si ľudia zvykli že sú dostupné všetky služby a prostriedky prakticky na zavolanie. V rizikovej situácii alebo počas konfliktov, všetky tieto pevné body našej existencie spadnú ako domček z kariet a primárne bude zodpovednosť aj schopnosť si pomôcť na každom individuálne alebo v lepšom prípade v uzavretých komunitách, ktoré si budú schopné chrániť a zabezpečovať rôzne zdroje - od paliva, potravín, energie, liekov...

Na vašej stránke sa píše, že "Keď sa v realite dostaneš do kritickej situácie, budeš pripravený urobiť všetko tak, aby si nemrhal časom na nepodstatné veci, ktoré by Ťa iba zdržovali. Naučíš sa adekvátne reagovať aj pod stresom, pri zlých svetelných podmienkach a s obmedzenými prostriedkami". Sú nejaké kroky, ktoré robia ľudia v kritických situáciách zle z toho hľadiska, že sú napr. zaužívané alebo ich ľudia robia pudovo (namiesto logicky/správne)? 
- Bez znalostí sa nedá hovoriť o správnom postupe. Preto učíme ľudí spôsobom, aby pochopili prečo sa veci dejú, vnímali ich zo širšieho pohľadu a snažíme sa minimalizovať rozhodovací proces. Čím viac spôsobov na jednu aktivitu mám, tým dlhšie mi trvá rozhodovanie, čo ma stojí čas. Preto sa snažíme riešiť veci maximálne efektívne a logicky.

Najhoršie je nedokázať reagovať nijako alebo sa dostať do takzvaného tunelového videnia, kedy sa sústredím iba na jednu vec a nevnímam okolie, ktoré môže mať veľký vplyv - či už môže pre mňa znamenať hrozbu a vyššiu prioritu alebo naopak mi môže pomôcť alebo ma ochrániť. Pudovosť sa nedá odstrániť, dá sa však potlačiť na potrebnú úroveň. Nie je to ale niečo, čo sa dá zvládnuť na hodinu, deň, týždeň. Chce to veľa práce, potlačovania ega a pohodlnosti.

Načo je podľa vás takýto kurz dobrý pre obyčajného človeka pracujúceho v meste? Respektíve je dobrý, aj pre takéhoto človeka? 
- Ak sa bavíme vo všeobecnosti o kurzoch, nikde nie je zaručené, že sa nebudete musieť brániť agresorovi/násilníkovi, že nebudete potrebovať poskytnúť prvú pomoc kým dorazia záchranári alebo že v prípade priemyselnej havárie nebudete nútení rýchlo sa evakuovať z postihnutej oblasti. Preto to treba vnímať v určitom kontexte. Ak nemám potrebu sa tým zaoberať, tak nemusím.

V podstate, znalosti z takéhoto kurzu, môže využiť každý...
- Všetko čo viem, má pre mňa zmysel. Zároveň nikto nie je silne obmedzený na to, že celý život prežije iba v plne funkčnom meste. Stačí ak pôjdete s priateľmi na túru, na chatu alebo kdekoľvek, kde môžete byť mimo signálu, prekvapí vás počasie, môžete mať nehodu, zranenie a podobne. Alebo sa situácia zmení niekde v zahraničí na dovolenke... A vtedy rozmýšľať, čo mám robiť, už môže byť neskoro. Ako sa hovorí, cintoríny sú plné dvoch typov ľudí - tých čo si mysleli že sú nenahraditeľní a tých, čo si mysleli, že im sa "to" nikdy stať nemôže.

Čo sú podľa vás najdôležitejšie veci, ktoré by mal mať človek pripravené v prípade núdze/katastrofy?
- V skratke povedané, evakuačnú batožinu, ktorá obsahuje základné veci minimálne na 3 dni - náhradné oblečenie, vodu, jedlo, lieky, nôž, baterku, rádio, kópie osobných dokladov, peniaze, pršiplášť, náhradné batérie alebo zdroje energie, hygienické potreby. To je úplné minimum a záleží aký veľký batoh mám k dispozícii.

Obsah tiež záleží od ročného obdobia. Batoh je zároveň lepším riešením ako kufre alebo tašky, ktoré musím niesť v rukách. Na chrbte mám väčšiu nosnosť a neustále mám voľné ruky pre prípad zdolávania ťažkých prekážok alebo vlastnej ochrany. Mal by som vedieť, kde sa nachádzajú najbližšie kryty civilnej ochrany, vytrasovanú cestu k nim, odmeraný čas za koľko ich dokážem dosiahnuť. Mal by som vedieť viacero miest kde sa budem potrebovať presunúť, vedieť o možných alternatívnych trasách, možných rizikách a podobne.

Myslíte si, že takéto postupy/kurzy by sa mali vyučovať aj na školách? Predsa len branná výchova u detí je skôr výlet do parku. Ak áno, aspoň aké základy by sa mali učiť?
- Z určitej časti áno, treba to však robiť v zohľadnení veku a vyspelostí detí. Učiť si veci, ktoré zvládnu a majú pre nich zmysel. Zo základov by mali vedieť vyhodnotiť situáciu najmä z ohľadom na ich bezpečnosť, orientovať sa v priestore, dokázať poskytnúť prvú pomoc. Z časti sa toto na školách stále deje v rámci existujúcej metodiky. Veľmi záleží od motivácie, či už učiteľov ale aj žiakov samotných, či z toho je zmysluplná aktivita, alebo výlet do parku.