Odvážna Ingrid (48) nahými fotkami bojuje za ženy, ktorým RAKOVINA vzala PRSIA

„Mám rakovinu, čo už... Ale moje spolubojovníčky sa sťažujú, že im vkuse odsúvajú kontroly, preobjednávajú vyšetrenia, komplikujú dostupnosť k sociálnym službám. Napriek tomu, že mám v sebe ťažké chemické koktejly, som ožiarená ako vianočný stromček a mám dopichané žily, stojím vonku medzi vami po tom, čo mi paličkou vŕtajú nos a čakám na papierik, ktorý mi dá aspoň dáku slobodu,“ napísla na sociálnej sieti Ingrid Saturyová (48) zo Šamorína na sociálnej sieti s tým že nám kvôli tomuto všetkému hrozí pandémia omnoho horšia, ako máme teraz. Pandémia rakoviny v dôsledku zanedbanej starostlivosti a kontroly.

„Áno, deje sa to, mnohým pacientom naozaj pre nedostatok kapacít odkladajú kontroly či vyšetrenia, vieme o tom,“ hovorí šéfka aliancie NIE RAKOVINE Jana Pifflová Španková a dodáva, že situácia s pandémiou je vážna, ale rovnako vážna je aj situácia onkologických pacientov. Ich potreby je nevyhnutné naplniť. „Ide rovnako o životy a my, pacienti aj lekári chápeme, rešpektujeme a čakáme aký systém určí vedenie rezortu a poskytovatelia, aby sa nezanedbala zdravotná starostlivosť o onkologických pacientov a tiež prevencia pre tých, ktorí o svojich často ľahko odstrániteľných nádoroch ešte nevedia,“ hovorí Španková s tým, že treba vysloviť vďaku všetkým onkologickým pracoviskám, že i v týchto ťažkých časoch zodpovedne a obetavo liečia svojich pacientov.

S problémami sa aliancii hlásia pacienti s nádormi, ktoré sa len teraz prejavili, aj takí, ktorí sú v sledovaní po liečbe a aj takí, ktorí nedostali inovatívne lieky, lebo ich poisťovne neuhrádzajú.

Ministerstvo zdravotníctva na našu otázku odpovedalo, že robí všetko pre to, aby na Slovensku bola zabezpečená zdravotná starostlivosť pre pacientov so všetkými diagnózami vrátane onkologických pacientov. „Pacient aj dnes má zabezpečené všetky dôležité vyšetrenia, v praxi funguje aj tzv. telemedicína, pacient vie konzultovať zdravotný stav aj telefonicky. Všetky potrebné zákroky, ktoré pacient potrebuje a mali by vplyv na zhoršenie jeho zdravotného stavu, sú realizované. Ministerstvo zdravotníctva situáciu na dennej báze sleduje, monitoruje a v prípade potreby koordinuje, prípadne priamo vstupuje do procesu v prospech pacienta, ak si to situácia vyžaduje,“ uviedla hovorkyňa ministerstva Zuzana Eliášová.

„Prečo nikto nehovorí o štatistike rakoviny?!“ pýta sa Ingrid, ktorá si urobila cez sociálnu sieť malý prieskum, koľko ľudí v jej bydlisku počas pandémie koronavírusu ochorelo na rakovinu. Prihlásilo sa jej 256 ľudí! Pritom Šamorín má niečo vyše 13-trisíc obyvateľov.

Podľa Ligy proti rakovine na Slovensku pribúda každoročne vyše 30 000 ľudí s rakovinou.

„Koľkým zomreli na následky choroby príbuzní, priatelia? Je nás viac, ako zomretých na koronu? A koľkí si nesieme náledky na roky či celý život?“ pýta sa Inka, ktorá dnes bojuje s rakovinou už druhý raz.  

Pred deviatimi rokmi, to ešte bývala na Liptove, jej amputovali prvý prsník, keď rok predtým potratila očakávané dieťatko a aj jej išlo o život. Mala vtedy už dve dcérky, 15- a 18-ročnú. Počas onkologickej liečby tá staršia musela prebrať celú domácnosť a starať sa aj o mamu...  

„Druhý nádor mi môj gynekológ nahmatal v júni, mala som 47 rokov a veľa roboty na Úrade verejného zdravotníctva, kde som pracovala,“ hovorí Ingrid. 

„Napriek tomu, že som vedela, čo ma čaká, každá kontrola u doktorov bola vždy o strachu a obave z návratu ochorenia. Vedeli sme, že to bude pravdepodobne druhý prsník, ale verila som, že ten útvar bude čo najdlhšie spať, mohol aj  nemusel byť cystou v mojom jedinom prsníku,“ popisuje Inka obavy onkologickej pacientky. 

Operovali ju v Banskej Bystrici v Mamacentre, čo je klinika zameraná na prsníky. „Mala som veľké šťastie, náhoda ma poslala do rúk primára Turčanského, ktorý má bohaté skúsenosti. Vedľa mňa na izbe ležala stará pani, ktorej vybrali hrčku a zvládala to veľmi zle.  Pomáhala som jej preniesť sa cez to a vidieť v tom šancu  žiť dlhšie... Z nemocnice odchádzala s úsmevom,“ spomína bojovníčka Ingrid, ktorá sa vždy starala hlavne o iných.

„Mne vzali celý prsník aj s uzlinami a kožou. Museli mi vziať veľa kože a natiahnuť to, čo ostalo, aby mi vôbec mali ako zašiť ranu,“ dodáva s tým, že v tej dobe bola jej staršia dcéra Nika v ôsmom mesiaci tehotenstva. Bála sa, aby nepotratila, tak o svojej operácii mlčala do poslednej chvíle. Druhá dcéra Eliška práve v čase operácie robila štátnice na vysokej škole.

„Keby som jej to povedala, určite by to nedala. Zavolala mi deň po operácii, že spravila a ja som jej na oplátku oznámila, že som po amputácii. Moji rodičia práve vtedy odchádzali spolu na vytúžené liečenie do kúpelov. Keby sa to dozvedeli, zrušili by to a asi by to ťažko prežívali. Preto som sa tvárila, že idem na výlet ku kamarátke a povedala som im to osobne pár týždňov po operácii, keď som za nimi prišla do kúpeľov, aby ma videli, že je to dobré,“ vysvetľuje Ingrid svoje pocity.

Po operácii jej oznámili diagnózu: Zhubný typ nádoru s metastázami v uzlinách. Nasledovala klasická liečba - 3 dávky červeného koktejlu chémie. „Zvládala som ich dobre, musela som, pretože ma sledujú oči priateľov a rodiny. Je veľmi ťažké psychicky niesť zodpovednosť za strach a obavy ľudí, ktorých milujete. Je to ťažšie, ako samotná bolesť pri vedľajších príznakoch chémie. Vlasy mi začali vypadávať našťastie v čase uvoľnených opatrení, tak som si v kaderníctve dala oholiť hlavu,“ hovorí už s úsmevom.

Jej dcéra Eliška vtedy našla na stránke Ligy proti rakovine možnosť zapojiť sa do kampane  Ostrihaj sa. Chcela svoje vlasy použiť na vyrobenie parochne pre mamu, ale chýbalo jej 5 cm dĺžky, aby bola vhodná adeptka. „Kamarát mi kúpil krásnu, veľmi drahú šatku a to je teraz moja koruna na hlave,“ dodáva Inka.

Ešte pred chemoterapiou si Inka dala spraviť všetky vyšetrenia, aby si bola istá, že v čase chémie nedostane nejaký zápal. Zubárka v Šamoríne bola veľmi ústretová a dala jej do poriadku každý možný kaz a očný, ušný, všetky röntgeny ju uistili, že chémiu zvládne „Ale dostať sa na všetky tieto kontroly v čase pandémie bol priam zázrak,“ popisuje dnešnú situáciu onkologických pacientov na Slovensku. 

Ako každá onkopacientka, aj Inka hľadala poznatky o jej diagnóze na nete. Napadlo ju, že je tam množstvo fotiek mladých žien s nádhernými prsami.  „Ale keď som sa ja chcela pozrieť na to, čo znamená mastektómia, nemala som kde. Tých pár fotiek, čo som našla, boli lekárske opisy jaziev. Nič pozitívne, naopak odstrašujúce pre ženy, ktoré to čaká,“ hovorí Ingrid, ktorá sa rozhodla ukázať verejne iným ženám na sebe pravú a ničím neprikrášlenú prácu mastektómie. Zopár fotiek zverejnila na stránke svojich spolubojovníčok na stránke Amazónky a mali obrovskú odozvu. 

To chce odvahu a silu. A tie Ingrid má. Rozhodla sa otočiť svoj status nešťastnice na ženu hrdú na to, čo dokázala prežiť a žiť vzpriamene ďalej.

„Preto som sa rozhodla, že ukážem aj ostatným ženám, že žena môže byť krásna aj napriek tomu, že má amputované prsia. že môžem žiť naplno a byť sexuálne príťažlivá pre mužov. Našla som fotografa, ktorý sa rozhodol niečo také odfotiť. Nazvala som to projekt Terč ostrostrelcov osudu. Pretože som mala nakreslené terčovnice pre ožarovanie, ktoré ma čakalo. Zohnal ateliér a v čase, keď sa to ešte dalo, som pricestovala do Nitry a urobili sme fotky.  Myslím, že sa nám vydarili. Dohodli sme sa, že ich ešte veľmi zverejňovať nebudem, kým presne neviem, kde by sa dali dobre použiť a splniť svoj účel tak, aby nevyvolávali pohoršenie a negatívne komenty, ale príbehy Amazoniek, ktoré mi napísali svoje príbehy, ma presvedčili, že je to potrebné,“ vysvetľuje Ingrid, ktorá po náročnom ožarovaní s ťažkou reakciou teraz nastúpila znovu na liečbu chemickými koktajlami, ktorú absolvuje v Dunajskej Strede. „Vedľajšie účinky sú veľmi ťažké, ale zvládnuteľné. Hlavne vidím svetlo na konci tunela,“ hovorí bojovníčka Ingrid, ktorá nikdy nemyslí len na seba. 

Inka sa rozhodla vytvoriť - Miesto medzi výdychom a nádychom. „Kupujem pozemok v odľahlej časti blízko Bratislavy. Starú veľkú záhradu so starým domom. Nemám síce veľa prostriedkov, ale už som preto predala garáž a zháňam financie. Mám sľúbenú pomoc od priateľov a známych. Keď sa z tohoto vyškriabem a oddýchnem si, vytvorím miesto, kam bude môcť prísť človek, ktorému vyrazí dych nejaká tragická správa. Aby ušiel pred ľuďmi, ktorých miluje na miesto, kde si môže vydýchnuť, upokojiť myšlienky, spamätať sa. V krásnej divokej záhrade, kde nájde pokoj, mier a podmienky na utriedenie si myšlienok,“ priblížila svoj sen.