Obaja sú už v nebi: Horolezec Húserka o 6 rokov prežil kamaráta, ktorý zahynul na Mont Blancu

Išlo o mladých a talentovaných mužov. Nebohý Ondrej má už jednu tragédiu za sebou. Podľa informácií týždenníka PLUS 7 DNÍ sa v roku 2018 vybral spolu so svojím priateľom Marošom Červienkom na Mont Blanc. Červienka sa rozhodol pre sólo výstup cez Majorovú cestu, ktorá sa nachádzala na východnej stene Mont Blancu. Mala to byť pre neho rutinná záležitosť. Oblasť, ktorú sa rozhodol zdolať, dobre poznal.

Pre svoj výstup sa rozhodol v nočných hodinách. Oblasť síce bola primrznutá, no ako sa neskôr ukázalo, tak nie dostatočne. „Žil iba pre lezenie, venoval sa mu naplno. Mal naštudovanú históriu, etiku, v lezení dodržiaval postupnosť. Bol introvert, ťažko ovplyvniteľný,“ prezradil vtedy pre PLUS 7 DNÍ šéf slovenských horolezcov a skúsený lezec Igor Koller.

Maroš Červienka sa s priateľmi rozlúčil 1.7. 2018. Od vtedy nebolo po ňom ani chýru, ani slychu. Nezvestného Slováka hľadali dokonca aj vrtuľníkom, no márne. Potom, ako sa Ondrej dozvedel, že je jeho priateľ nezvestný, sa ho rozhodol ísť hľadať spolu s Ivanom Šebom. Vyviezli sa spoločne s lanovkou na Helbronner a potom do bivaku Fourche. Maroš Červienka odtiaľ štartoval svoj výstup. V knihe túr objavili Marošov zápis.

„Chceli sme prejsť cez ľadovec, aby sme zistili, či sa niekde neprepadol. Ľadovec bol však čistý, bez trhlín. Ísť pod nástup do Majorovej cesty bolo nereálne, každých desať minút tadiaľ preletel odlomený serak. Mali sme so sebou ďalekohľad, ale po intenzívnom snežení sme nič neuvideli," prezradil Húserka pre PLUS 7 DNÍ.

„Liezli sme spolu často,“ zaspomínal si na Maroša vtedy Ondrej. Podľa neho bol Maroš zapálený pre lezenie. "Ak sme mali spolu nejaké nezhody, tak len pre hmotnosť batoha na nástupe alebo varenie v bivaku. Nikdy toho veľa nenarozprával, ak témou nebolo lezenie. Na túto tému vedel debatovať do rána. Dalo sa naňho vždy spoľahnúť. Vedeli sme, čo môžeme jeden od druhého očakávať. Nerád riskoval, všetko muselo byť stopercentné, aby sa do toho pustil. Počasie, podmienky, istenie.“

„Najsilnejší zážitok v nás zanechalo Cerro Torre v Patagónii. V marci 2016 sme tam liezli cestou Via Ragni a skončili sme 50 metrov pod vrcholom. Celé nám to trvalo šesť dní, lebo bolo treba absolvovať dvojdňový nástup dlhý 40 kilometrov. Po dvoch dňoch lezenia nás zastavil snehový prevej, v ktorom zvyčajne býva tunel vyšľahaný od vetra, no my sme nič nenašli. Zhoršilo sa počasie, začalo fúkať a pršať. Maroš bol ten zodpovednejší, ktorý zatrúbil na ústup. Nakoniec sa to zmenilo na divoký únik. Boli sme radi, že sa to takto skončilo, ale s odstupom času nás tých 50 metrov mrzelo. Vraveli sme si, že sa tam vrátime, ale skúsime inú cestu,“ povedal Húserka.

Maroša Červienku sa žiaľ nikdy nepodarilo nájsť. Jeho otec Marián Červienka(† 57) zomrel po ťažkej chorobe. Nikdy sa nevyrovnal so stratou svojho syna.