S hercom Jurajom Sarvašom (†91) sa rozlúčili vo veľkom štýle: Svoj pohreb si sám naplánoval!

Dnes sa rodina a blízki rozlúčili so slovenským hercom, scenáristom, režisérom, pedagógom a recitátorom Jurajom Sarvašom, ktorý bol známy predovšetkým svojou tvorbou v oblasti rozhlasových hier a televíznych inscenácií. Posledná rozlúčka sa konala v evanjelickom kostole na Lazovnej ulici v Banskej Bystrici, odkiaľ umelec aj pochádzal.

FOTOGRAFIE Z POSLEDNEJ ROZLÚČKY SI POZRITE VO FOTOGALÉRII:

Na miesto prišla umelcova rodina pred jednou hodinou - hercova dcéra Svetlana s manželom Štefanom, bývalá manželka Zlatica Gillová, jeho družka a ďalšia dcéra. Nechýbali ani niektorí kolegovia z umeleckého sveta ako herci Dušan Cinkota, či Stanislav Štepka.

Pohreb, ktorého sa zúčastnilo asi 250 ľudí, prebiehal naozaj vo veľkom štýle. Rodina zvládla rozlúčku statočne, dcéra Svetlana po celý čas stískala ruku svojho manžela a neubránila sa hlasným vzlykom. Ako uviedol pred pár dňami cas.sk, herec Juraj Sarvaš si pre zdravotné problémy do detailu naplánoval vlastný pohreb už pred rokmi. A tak všetko išlo podľa plánu a bolo to skutočne dojímavé. Jedným z jeho želaní bolo, aby organ hral počas obradu Bacha. Bohoslužbu viedol biskup, ktorý bol jeho dobrým priateľom. Tiež na mieste odzneli verše zo Sládkovičovej Maríny a pieseň v podaní dvoch folkloristov, ktorú mal Sarvaš rád.

Aký bol najdojímavejší moment, si prečítajte na ďalšej strane:

Avšak, najdojímavejším momentom rozlúčky bolo, keď odrazu v kostole zaznel hlas nebohého Sarvaša, čo prítomných prekvapilo. V minulosti si totiž sám nahral báseň so slovami "Ak zomriem v lete" a práve tou sa takto naposledy rozlúčil so svojimi najdrahšími. Juraja Sarvaša pochovali hneď vedľa jeho mamy a Jána Bottu, kde počas pochovávania odzneli slová zo Sládkovičovej Maríny.

Nebolo žiadnym tajomstvom, že Juraja Sarvaša v súkromnom živote trápili viaceré zdravotné problémy. Ešte minulý rok v lete pre Plus7dní priznal aj niekdajšie obavy, či sa mu okrúhleho jubilea podarí dožiť. Koncom predminulého roka mu totiž lekári zistili, že má na žalúdku tumor. Rýchlo ho eskortovali do Národného onkologického ústavu v Bratislave.

„Tam sa ma ujal môj ďalší priateľ, profesor Jurko Pechan. Zvolal lekárske konzílium, či vzhľadom na môj vek operovať alebo nie. Nakoniec som absolvoval šestnásť ožiarení priamo na žalúdok. Klopem si, zabralo to,“ tešil sa z víťazstva nad zákernou chorobou. Nakoniec, žiaľ, pred pár dňami podľahol mozgovej porážke.