Mama je na Gizku (41) s Downovým syndrómom HRDÁ: Po narodení sa pýtali, či si ju chcem nechať

"Keď som čakala Gizku, mala som 25 rokov a nebolo mi povedané, že by dieťatko mohlo mať zdravotné problémy. To bolo 41 rokov dozadu. Teraz sa opäť vraciam k starým bolestiam. Lekári mi to povedali veľmi nešetrným spôsobom. Hneď ako prišla na svet, odniesli ju. Bolo mi to čudné, pýtala som sa, či je všetko v poriadku," spomína Emília Billíková.

"Vtedy prišla za mnou pani primárka a povedala mi, že dieťa sa narodilo mongoloidné s Downovým syndrómom. Povedala, že to sú deti, ktoré si možno nikdy nedokážu zapnúť gombík, zaviazať šnúrku na topánkach, nebudú nikdy vedieť rozprávať, navyše má miernu srdcovú vadu, že sa možno ani roka nedožije, že ju mám sledovať, či nebude omodrievať. No proste, zrútil sa mi celý svet," hovorí E. Billíková.

Hneď v nemocnici sa jej pýtali, či si chce dcérku nechať, či ju radšej nechce umiestniť do nejakého zariadenia a či nepotrebuje lieky na ukľudnenie. "Na to som povedala, že v žiadnom prípade, že celý život nemienim lieky na ukľudnenie brať, že sa s tým musím vyrovnať," hovorí statočná mamina. "Ešte keď mi ju takto vykreslili, ja sa priznám a veľa mamičiek to má za sebou, rozmýšľala som nad tým, že keď sa má dieťa na tomto svete trápiť a je tak veľmi ťažko postihnuté, nebolo by lepšie, keby si ju pán Boh povolal?"

Keď jej dcérku konečne priniesli, Emília sa rozplakala. "Mala krásne čierne kučeravé vlásky, bola drobček a spolubývajúce na mňa pozerali, že aké krásne dieťa mám, že prečo plačem. Hovorím, ale ona má Downov syndróm. Tam všetka bolesť zo mňa opadla," konštatuje Emília.

Tá vraví, že bojovali od prvého momentu, stretla sa aj so zvedavými pohľadmi do kočíka, ale všetko s podporou rodiny zvládli. "Vtedy som si povedala, že ja pre toto dieťa v živote spravím všetko tak, aby žila šťastný život. Napriek tomu, že to nie je jednoduché, najmä teraz po smrti manžela, dá sa to a veľmi pomáha aj to, že mám podporu milujúcej rodiny."

Emília vraví, že sa ku Gizke od začiatku snažila pristupovať ako ku zdravému dieťaťu. "Gizka mala rok a pol keď začala chodiť, 8 mesiacov keď začala sedieť. Veľké problémy boli práve s verbálnym prejavom, my máme oddreté každé jedno slovíčko, ktoré povie. Aj teraz je verbálne dosť strohá. Ale keď sa Gizka narodila, jej starší brat mal 4 roky, aj on ju veľmi dobre potiahol. Bol taký, že rád tancoval a Gizka začala po ňom všetko opakovať," hovorí mamina.

Dodáva, že Gizka ju naposledy veľmi prekvapila pred tromi rokmi, keď si želala na Vianoce bábiku. "Zostala som zaskočená, aby to neskĺzlo k nejakému detinstvu. Konzultovala som to aj so psychológmi a povedali, že je to prirodzené, že aj u detí s Downovým syndrómom sa prebúdzajú materinské pudy. Má svoju kamarátku a ja som nesmierne šťastná, že naša Gizuš sa vrátila k čítaniu rozprávok, spievaniu riekaniek a pesničiek. Komunikuje s bábikou v primeranej miere, ráno si ju oblečie, umyje, nakŕmi, to isté večer a medzitým sa venuje iným aktivitám," hovorí Emília.

Tá vraví, že talent k tancu objavili u Gizky už ako u malého dievčatka. "Pre ňu to bola terapia, lebo sme posilňovali svalstvo. Venovali sme sa tomu pravidelne doma, potom v škole, v roku 2000 som založila Občianske združenie Arabeska, kde sa venujeme deťom s Downovým syndrómom, gymnastike a tancu. Fungujeme už 24 rok a naše deti reprezentujú aj špeciálne olympiády, medzinárodné a svetové hry a všetky žnú úspechy."

Gizka so sestrou vystupovali aj v televíznej šou Slovensko má talent a dnes Gizka trénuje iné deti a stále sa naplno venuje súťaženiu aj napriek vyššiemu veku, aj keď to nie je jednoduché najmä pre nedostatočnú podporu štátu. "V mnohom sa musíme uskromniť. Zabezpečenie tréningov, potrieb na tréningy musí financovať čiastočne rodina a čiastočne občianske združenie," hovorí E. Billíková.

Napriek týmto komplikáciám žne Arabeska úspechy doma i vo svete a vďaka Gizke spoznal Slovensko celý svet. Tá má na svojom konte nesčíselné množstvo cenných medailí. Stala sa Majsterkou Slovenska v gymnastike zdravotne postihnutých, zo Svetových letných špeciálnych olympijských hier v Šanghaji si odniesla 5 strieborných medailí, z Atén v roku 2010 5 zlatých medailí, z Atlanty rovnako 5 zlatých medailí. V roku 2020 bola ocenená ako Športovec roka za medailové úspechy v Abu Dhabi.

V stredu, 27. marca, kedy je Svetový deň Downovho syndrómu, organizuje Občianske združenie Arabeska o desiatej hodine v Nitre, v Mestskej športovej hale oslavy svetového dňa.