FOTO Davy ľudí v uliciach na 1. mája, muži, ženy, iskričky i pionieri. Všetci povinne

Spomínate si ešte, ako sa prvomájový sprievod plánoval niekoľko dní dopredu? Ako každé dieťa vyobliekali, do rúk mu dali zástavku a vyrazili spolu s triedou do ulíc?

"Vždy na 1. mája sme sa s deťmi stretli v meste, kam som pre ne prišla odviedla ich do Odevy, kde som pracovala ja, moja mama, môj otec aj brat. Decká boli nadšené, vždy tu dostali čaj a balónik plnený héliom. V tento deň sme im mohli ukázať, kde pracujeme," povedala Jarmila z Trenčína, ktorá na oslavy prvého mája spomína s nostalgiou.

Sviatok má korene v robotníckom hnutí z konca 19. storočia. Na našom území sa stal 1. máj štátnym sviatkom v roku 1919 po vzniku Československa. V socialistických krajinách sa stal prvý máj čoskoro najdôležitejším dňom v roku.

Necelý rok od skončenia 2. svetovej vojny sa uskutočnil prvomájový sprievod v uliciach Bratislavy. Od roku 1946 až do roku 1989 sa v Bratislave konali každoročne prvomájové sprievody popred tribúny, na ktorých sedeli a pracujúcemu davu blahosklonne mávali politici z vtedajšej vládnucej komunistickej strany.

Účasť bola povinná. A možno aj kvôli komunistickej pompéznosti a doslova ukradnutiu tohto sviatku, mnohí už dnes netušia, prečo ho vlastne slávime. A že vlastne nejde o žiaden vynález zo Sovietskeho zväzu, ale je sviatkom na počesť štrajkov a masových demonštrácií z úplne inej krajiny.

Prvý máj je medzinárodným Sviatkom práce od roku 1889 a vyhlásili ho, aby vzdali hold štrajku a masovým demonštráciám za osemhodinový pracovný čas, ktoré odštartovali robotníci v Chicagu v USA. Len v samotnom meste pri Michiganskom jazere vyšlo na 1. mája do ulíc až 40-tisíc štrajkujúcich. Demonštrácie trvali dva dni, no skončili sa krvavo, keď polícia spustila na robotníkov paľbu. Mnoho ľudí bolo zranených a niekoľko zomrelo, vrátane policajtov.