FOTO Iveta s dcérou uchovávajú krásu detvianskej výšivky: Ich práca sa dočkala veľkého uznania!

Vychýrenú vyšívačku Ivetu Smilekovú sme navštívili v jej prevádzke Detvianske ľudové umenie v centre Detvy. Bola veľmi milá a tešila sa z našej návštevy. Hneď nám ukázala, ako vyzerá detvianska výšivka, a prezradila, že jej rôzne vzory majú svoje špecifické miesto v ľudovom umení.

Po celý čas sme mali pocit, že Iveta nepracuje len s ihlou a plátnom, ale so srdcom a úctou k tradíciám, ktoré jej rodina udržiava už niekoľko generácií. Nedávno sa im podarilo dosiahnuť veľký úspech - detvianska výšivka bola oficiálne zapísaná do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Toto ocenenie však neprichádza náhodou. Rodina Smilekovcov sa totiž roky stará o to, aby krása a jedinečnosť tejto techniky neupadli do zabudnutia.

Detviansky kroj a výšivka sa v rodine Smilekovcov neustále dedili z generácie na generáciu. Všetko začalo Ivkinou starou mamou Veronikou Golianovou, ktorá bola nielen vychýrenou vyšívačkou, ale aj zakladateľkou folklórnej skupiny v Detve. Iveta sa už ako trojročná ocitla na Folklórnych slávnostiach pod Poľanou, kde účinkovala v kroji, ktorý pre ňu ušila práve jej starká.

„U nás v rodine sa folklórom žilo. Starká bola vždy pri zrode slávností, a ja som sa v kroji cítila ako doma. Ale nikdy by som nepovedala, že raz budem viesť obchod s krojmi," priznáva so smiechom Iveta, ktorá dnes šije kroje nielen pre domácich zákazníkov, ale aj pre klientov z USA, Kanady či Austrálie. Aj keď pôvodne neplánovala prevziať rodinný podnik, osud to zariadil inak.

Keď jej stará mama a neskôr mama Vilma Hojčová odišli do dôchodku, rozhodla sa pokračovať v ich odkaze. „Krojmi som sa zaoberala odmalička, ale podnikať som nikdy neplánovala. No nakoniec som si povedala, že nemôžem nechať takú tradíciu zaniknúť,“ vysvetľuje.

Detvianska výšivka je jedinečná nielen svojím vzhľadom, ale aj technikou, ktorou sa vytvára. „Je to vyšívanie krivou ihlou - veľmi ostrým háčikom, ktorým sa prepichuje látka natiahnutá v ráme a robí sa retiazkový steh. Tým je tá výšivka taká výnimočná,“ hovorí Iveta, keď nám ukazuje hotové kroje a vzory. Dnes ľudia často hľadajú spôsob, ako prepojiť folklór s modernou módou, no aj na toto sú tu šikovné ženy pripravené.

„Baví ma pracovať aj s modernými prvkami, no stále sa snažím držať hlavne toho tradičného,“ hovorí s úsmevom. V jej obchode si zákazníci môžu objednať najmä kroje - dámske, detské i pánske, ale i rôzne doplnky s folklórnymi vzormi ako kabelky, opasky, či vyšívané košele. Samotný kroj podľa jej slov stojí približne 2,5 - 3-tisíc eur a výroba trvá niekoľko mesiacov. Avšak, nezaháľa ani pri iných projektoch, ako sú večerné šaty s tradičnou výšivkou na zamate.

„Tradičná výšivka môže byť aj v modernom šate,“ poznamenáva. Dcéra Soňa sa nielenže zapája do chodu predajne, ale aj sama vyšíva. Dokonca si sama vyšila svoje svadobné šaty a kroje deťom. „Učím ju všetko, čo som sa naučila od starkej. Verím, že jedného dňa to všetko prevezme,“ hovorí hrdá mama a dodáva, že už aj vnučka Olívia (7) má kroje rada a rada sa v nich predvádza.

Detvianska výšivka bola oficiálne zapísaná do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Zápis výšivky však so sebou nesie aj záväzok - zabezpečiť, aby tradícia žila ďalej. Iveta so Soňou plánujú aj naďalej organizovať kurzy vyšívania, ktoré sú veľmi obľúbené. „Ľudia sa chcú učiť a to ma teší. Verím, že sa nám podarí túto tradíciu uchovať pre ďalšie generácie,“ uzatvára usmiata Iveta Smileková, ktorá, aj vďaka svojej dcére a vnučke, zaručuje, že detvianska výšivka bude žiť ďalej.

Výšivka krivou ihlou však nie je jediným prvkom, ktorý sa dostal do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Pribudli sem ešte ďalšie dve, a to betlehemské hry a gubárstvo. Všetky pochádzajú z Banskobystrického kraja. Betlehemské hry sú tradičnou vianočnou ľudovou hrou, ktorá sa zachováva po celom Slovensku.

Gubárstvo, ktoré predstavuje jedinečné textilné remeslo spracovania ovčej vlny, je zas dodnes živé vďaka Jánovi Fottovi z Klenovca. Fotta tiež získal ocenenie Kvet kultúry za prínos v udržiavaní tejto tradície. Tieto prvky sú dôležitou súčasťou kultúrneho dedičstva Slovenska a ich zápis pomáha ich zachovaniu pre budúce generácie.