Filmári na hrade! Nová slovenská rozprávka bude mať premiéru na Vianoce a AHA, kto v nej hrá!

Na natáčanie rozprávky si filmári vybrali starobylý hrad Beckov v Trenčianskom kraji. "Hrad Beckov opäť vynikne na filmovom plátne. Slovenská produkcia chystá vianočnú rozprávku s názvom Čarovné jablko. Odvysielajú ju na Vianoce," povedal riaditeľ hradu Peter Pastier.

Ten potvrdil, že od utorka sa na hrade bude pohybovať 50 až 80 členov štábu. "Neradi by sme obmedzili prevádzku hradu pre návštevníkov. Točiť by sa malo v priestoroch rytierskej sály západného paláca, ktorá je počas týždňa pre verejnosť štandardne ešte uzavretá," doplnil P. Pastier.

Napriek tomu budú v piatok platiť obmedzenia v hradnej kaplnke a pivnici severného paláca. "Pre návštevníkov vytvoríme koridory. Počas víkendu 15. a 16. júna by mal byť západný palác s expozíciou v plnej prevádzke," skonštatoval P. Pastier.

Podľa neho sa v krátkej dobe na hrade natáča už tretí projekt. "V roku 2020 to bola kanadská produkcia so seriálom Van Helsing. V roku 2023 slovenská produkcia s rozprávkou Tri zlaté dukáty a v tomto roku česko-slovenský projekt rozprávky Čarovné jablko," povedal P. Pastier.

Rozprávka sa bude nakrúcať v Rytierskej sále Západného paláca. "Tento priestor sme zrekonštruovali koncom roka 2022 a v roku 2023 sme ho otvárali pre verejnosť. Natáčať sa bude priamo tu, budú využívané aj ďalšie dve vedľajšie miestnosti, hradná kaplnka a pivnica severného paláca," uzavrel P. Pastier.

V Čarovnom jablku si zahrajú Adam Joura, Viktoria Jurištová, Martin Mňahončák, aj Leona Skleničková. Ako prezradil Vladimír Magál z produkcie hlavná ženská postava žije vo Východnej v dreveničke, kde lieči ľudí bylinkami. V záhrade má jabloň, na ktorej rastie čarovné jablko. Na bále sa zoznámi so svojím milým a začne boj o lásku.

"Na Vianoce bude rozprávka v televízii," prezradil V. Magál. Už včera natáčali filmári na hrade Červený kameň. "Beckov je druhý, potom budeme natáčať ešte vo východnej i v Starej Ľubovni."

Filmári od utorka sťahujú na hrad Beckov rekvizity, napríklad dobový nábytok či riad. Ten im dal pri sťahovaní na hradnú skalu, kde stojí hrad, poriadne zabrať. "Najťažšia je drevená truhlica, s tou majú obrovský problém, je prázdna, ale váži až tristo kilogramov," upresnil V. Magál. Herci sa sťahujú na Beckovský hrad vo štvrtok a natáčať budú dva dni.

Slovenské hrady a zámky sa celkovo tešia veľkej obľube medzi filmármi a to nielen slovenskými a českými. Jeden z najromantickejších zámkov v Bojniciach sa stal miestom natáčania hneď viacerých známych rozprávok, filmov, či seriálov. Pred tridsiatimi rokmi sa tu napríklad natáčal známy film Fantagiro 2. V bojnickej zoo, ale aj na zámku sa dokonca v minulosti natáčal aj známy obľúbený seriál Safari.

Točila sa tu tiež televízna rozprávka O ľuďoch a čarodejníkoch, rozprávka Pán a hvezdár. Bojnický zámok bol dokonca jednou z kulís filmového muzikálu Noc na Karlštejne. Medzi najznámejšie filmy, pre ktoré si filmári zámok vybrali určite patrí aj Šialene smutná princezná s Helenou Vondráčkovou a Václavom Neckářom v hlavných úlohách.

Veľmi obľúbeným miestom pre filmárov je aj Oravský hrad. Nakrúcali tu napríklad rozprávku Láska na vlásku, ale aj Tri groše. Už v roku 1922 tu natočili čiernobiely horor Upír z Nosferatu, neskôr rozprávky Kráľ drozdia brada, Sokoliar Tomáš, Dračie srdce 2, Princezná a bedár, Cisárov kuriér a Rozprávka rozprávok. Hrad využili aj filmári pri seriáli Vivat Beňovský a v roku 2019 tu natáčal Netflix film o Drakulovi.

Ani Spišský hrad filmári neobchádzajú. Jedným z najznámejších filmov, ktorý sa tu točil je Dračie srdce roku 1996. Odohrávali sa tu aj scény z filmu Kull dobyvateľ a natáčal sa výpravný film Posledná légia.

Pre svoju strašidelnú atmosféru a spojenie s krvavou grófkou Alžbetou Bátoryovou sa dostal do hľadáčika viacerých filmárov Čachtický hrad. Práve príbeh Bátoryčky sa tu natáčal hneď niekoľkokrát, naposledy v rokoch 2008 a 2009 išlo o Jakubiskovu snímku Bathory. Natáčali tu aj Francúzi a Nemci príbeh La Comtesse - Čachtická pani.

Hrad Beckov stojí na vápencovom brale vysokom 60 metrov. Prvé tu vzniklo slovanské hradisko, čo vytvorilo základ pre neskorší hrad. Prvé písomné zmienky o hrade pochádzajú z čiar uhorského kráľa Bela III. V 11. a 12. storočí sa začala kamenná prestavba hradu, vybudované boli priestory horného hradu aj severný palác.

V 14. storočí získal hrad uhorský veľmož Matúš Čák Trenčiansky. Pod jeho taktovkou sa hrad dočkal rozsiahlej prestavby, ktorej cieľom bolo zdokonaliť jeho obranu. V roku 1388 prešiel hrad do vlastníctva šľachty a získal ho veľmož poľského pôvodu Stibor zo Stiboríc. Hrad si vybral za svoje rodové sídlo a do prestavby investoval svoje rozprávkové bohatstvo.

Osudným pre hrad sa stal rok 1728, keď sa naň preniesol požiar z mestečka a ako obytné sídlo nadobro zanikol. Prvé amatérske záchranné práce začali až v roku 1935. Rozsiahla prestavba a archeologický výskum prebehli v 70. rokoch minulého storočia.

Vďaka rekonštrukcii, ktorá na hrade prebieha teraz, má už niekdajšia ruina pod strechou Západný palác, hradnú kaplnku aj Severný palác. "Tým pádom sa radíme už nielen k štandardným zrúcaninám, ale posunuli sme sa na úroveň hradov ako Strečno, alebo Devín," povedal. P. Pastier.