Exzáchranár Peter (62) utrpel pri banskom nešťastí úraz: Prišiel o všetko, stal sa bezdomovcom

Málokto sa zaujíma o osudy ľudí, ktorí sa ocitli na ulici. Väčšina spoločnosti sa totiž na bezdomovcov pozerá s opovrhnutím. Neziskovej organizácii Depaul Slovensko sa však už podarilo viacerým z nich nájsť si aj vlastný domov. Medzi nich patrí aj Peter (62).

Peter vyrastal na dedine uprostred prírody, kde ho od troch rokov vychovávala stará mama. „Vo všetkom ma podporovala, aj keď nebolo veľa peňazí,“ spomína Peter. Bol skokanom na lyžiach, majster v džude, tanečník vo folklórnych súboroch i hudobník. V poslednom ročníku na strednej škole mu stará mama zomrela a o seba sa tak musel začať starať sám.

Našiel si v prácu bani, kde si chcel zarobiť peniaze, aby mohol ísť na vysokú školu. „Mňa tá práca tak chytila, že som tam nakoniec zostal štrnásť a pol roka,“ prezradil. Veľmi túžil stať sa banským záchranárom, čo sa mu aj podarilo. Pri jednej záchrannej akcii baníkov v Ostrave sa mu však život obrátil naruby. Vtedy mal len 34 rokov a utrpel tam vážny úraz. „Do bane som sa už nemohol vrátiť a išiel som na invalidný dôchodok,“ povedal.

Rozpadlo sa mu manželstvo a po rozvode z bytu, ktorý bol napísaný na syna, odišiel. „Dlho mi však trvalo, kým som si dal do poriadku zdravie,“ priznal. Po približne roku rehabilitácii sa stal napokon aj zdravotným záchranárom na vrtuľníku, kde bol dva roky. Zdravie sa mu však začalo zhoršovať a v práci skončil. „Išlo to so mnou dolu kopcom,“ hovorí s tým, že sa časom ocitol až na ulici, kde bol asi desať rokov.

Pretĺkal sa ulicami až si našiel aj s inými ľuďmi prázdny a nevyužívaný rodinný dom. "Majiteľa domu sme sa spýtali, či by sme tam mohli ostať bývať. Súhlasil pod podmienkou, že sa mu budeme starať o záhradu," prezradil. Odtiaľ, keď mu zdravie dovolilo, chodieval do práce. Ako však priznal, kvôli chatrnému zdraviu bol aj štyrikrát do roka v nemocnici. "Na ulici som už nemohol byť, pretože by to so mnou neskončilo dobre."

Skončil v nemocnici vo veľmi vážnom zdravotnom stave. „Bol som v takom stave, že v nemocnici si mysleli, že je už so mnou koniec,“ prezradil. Lekári si mysleli, že má rakovinu, to sa však napokon nepotvrdilo. Pomohla mu biologická liečba.

Odtiaľ sa dostal do Útulku svätej Lujzy, kde poskytuje Depaul Slovensko pomoc chorým ľuďom v núdzi. Tu sa po liečbe zotavoval a dnes už viac ako rok býva v podnájme aj vďaka Integračnému programu bývania, do ktorého ho zaradil Depaul.

Po troch desaťročiach chytil opäť do rúk gitaru a v Útulku svätej Lujzy učí aj iných klientov hrať na gitare.