Dojímavý príbeh slovenského vojaka. Martin (25) dokázal už dvakrát utiecť zubatej!

Jeho životný príbeh je nesmierne silný. Že chce byť vojakom vedel od svojich 15 rokov. V armáde vyštudoval medicínu a stal sa zdravotníkom. Ísť do akcie ho veľmi lákalo, a tak sa rýchlo zaradil medzi členov ozbrojených síl v akcii. Dostal sa na svoju prvú zahraničnú misiu a tam začal jeho príbeh ako z hollywoodskeho filmu.

Jeho prvým ťažkým momentom v živote bolo, keď ho pri útoku postrelili do stehna. "Bol to šok. Zrazu si uvedomuješ pálenie, cítiš, že z teba niečo vyteká a musíš to hneď riešiť. Ako zdravotník som si tú ranu na mieste ošetril sám, zastavil som krvácanie. Ďalšie úkony boli už na predsunutej základni v našej vojenskej nemocnici,“ rozhovoril si Martin.

Aj keď už bol mimo ohrozenia života, lomcovali ním silné pocity. „Človek si uvedomuje, ako málo stačí a môžu ťa priviezť domov úplne inak. My sme väčšinou pomáhali domácemu obyvateľstvu, no bolo tam veľa chvíľ, kedy išlo o život. Človek si tam zrazu uvedomuje, že nie je nesmrteľný. Že to nie je počítačová hra, nestlačím klávesu, aby som sa narodil znova.“

Ako postrelenie vtedy brali jeho najbližší, rodina? "Nevedeli o tom. Ja som nikomu nič nepovedal. S mamou som volal až po mesiaci. Pýtala sa ma, čo je so mnou, že som neprišiel domov ani na kávu. Bratovi som písal len správy, no tiež až po mesiaci. Vtedy som nemal priateľku, tak som to nechal v tajnosti," priznal Martin.

Zo zranenia sa vystrábil, ale život mu naložil na plecia ďalší ťažký náklad. Martin sa rozhodol odísť z armády. "Zrazu som si však uvedomil, že neviem robiť nič iné, ako byť vojakom. Aj keď som vyštudovaný zdravotník, nedokázal som si predstaviť, že skončím v nemocnici. Potreboval som nejaký adrenalín,“ opísal svoje vtedajšie ťažké pocity.

Z armády odišiel Martin z vlastnej vôle, lebo cítil, že už to jeho psychike ubližuje. No zároveň mal pocit, ako by takto niečo vzdal. Vtedy už mal priateľku a tá mu povedala veľmi tvrdé slova: "Bolo presne 4:47 ráno, bol som v Bratislave a priateľka mi oznámila, že sa so mnou rozchádza. Pred jej panelákom mi zrazu povedala Martin, ty už nepatríš do armády, nerobí to dobre tebe a ty nerobíš dobre okoliu. Ja sa ťa bojím!“