DOJÍMAVÁ rozlúčka s najstarším BANÍKOM. Takejto pocty sa mu dostalo na POSLEDNEJ CESTE

S Karolom Mikulášom sa do Domu smútku na cintoríne v Prievidzi prišli rozlúčiť desiatky jeho bývalých kolegov, baníkov, ale aj jeho 97-ročná sestra Magda a rodina. Nechýbal ani riaditeľ Hornonitrianskych baní Prievidza Peter Čičmanec. Veniec s nápisom Zuzana Čaputová, prezidentka Slovenskej republiky, priniesla do Domu smútku čestná stráž. Na poslednej ceste mu hrala pieseň v Dolinách.

Karol Mikuláš sa narodil v júli 1922 v Handlovej. Zomrel v pondelok 13. marca tohto roku. Jeho telo išlo na spopolnenie a naposledy sa s ním rozlúčili až dnes na prievidzskom cintoríne. Jeho život bol od detstva spojený s baníckou tradíciou. Baníkom bol aj jeho otec, vďaka ktorému sa začal zaujímať o sociálne otázky a postavenie baníkov. Veril ideálom prvej Československej republiky. Zúčastnil sa na veľkom štrajku baníkov v Handlovej na jeseň v roku 1940, čo bol zároveň najväčší štrajk počas vojnovej Slovenskej republiky.

V živote to K. Mikuláš nemal ľahké. Krátko po baníckom štrajku sa o neho začala zaujímať Ústredná štátna bezpečnosť. Tajná služba Tisovho režimu ho hľadala preto, lebo odmietol narukovať do Slovenskej armády. Zapojil sa aj do Slovenského národného povstania. Zúčastnil sa ťažkých bojov pri Telgárte. "Až po skončení vojny sa dozvedel, že jeho otca zatklo gestapo a zomrel v koncentračnom tábore v Sachsenhausene," povedala hovorkyňa mesta Handlová Jana Paulínyová.

Život mladého Karola bol poznačený mnohými dramatickými zvratmi. "Vojnou sa jeho peripetie neskončili. Perzekúcie, ktoré boli na neho uvalené, skončili jeho pobytom nielen v známej väznici na Pankráci v Prahe, ale aj v Jáchymove, či v Ilave," odznelo v smútočnej reči. Mladý Karol stretol v Česku svoju životnú lásku, manželku Hanku, a v roku 1947 sa oženil. "S manželkou Hankou prežil takmer 67 spoločných rokov a tešili sa spolu z dvoch synov Petra a Karola." Krutú ranu zažil v roku 2014, keď o ňu navždy prišiel.

K. Mikuláš vymyslel viacero inovácií, ktoré pomáhali baníkom uľahčiť prácu v podzemí. Vďaka tejto snahe sa stal opäť tŕňom v oku. Tentoraz komunistickej Štátnej bezpečnosti. V roku 1955 ho nespravodlivo obvinila zo založenia protištátnej skupiny, sabotáže a podpaľačstva 30-tisíc tonovej kopy uhlia. Odsúdili ho na 4,5 roka vo väzení a poslali do uránovej bane. Napriek tomu sa po odpykaní trestu k ťažkej práci v bani vrátil.

Okrem lásky k baníctvu miloval aj prírodu, záhradku a modelárstvo. "Je až neuveriteľné, že v pomerne vysokom veku dokázal postaviť model železnice so všetkým, čo k tomu patrí. A nielen železnice, ako amatérsky modelár dokázal postaviť modely povrchových budov Bane mládeže, alebo kópiu starej banskej kolónie v Handlovej, kolónie, ktorá bola domovom baníckych rodín takmer trištvrte minulého storočia," opísali K. Mikuláša v smútočnej reči.

V roku 2019 dostal ocenenie za rozvoj baníctva na hornej Nitre a začiatkom roka 2023 mu prezidentka Slovenskej republiky Zuzana Čaputová udelila štátne vyznamenanie Rád Ľudovíta Štúra 1. triedy za mimoriadne zásluhy o demokraciu a jej rozvoj, ľudské práva a slobody a ich ochranu.