Ujo Chrobák už zo sveta vzácne exempláre nedonesie: A to pre ne riskoval aj život!

Pavel Arpáš bol amatérsky entomológ a vlastnil jednu z najväčších zbierok hmyzu v rámci Slovenska. Chrobáky si priniesol do Prievidze doslova zo všetkých kútov sveta. Precestoval približne tridsať krajín v Európe, Ázii aj Afrike. Práve kvôli chrobákom sa často vydával na dlhé cesty, na ktorých na neho číhalo množstvo nebezpečenstiev.

Chrobáky mu pritom v minulosti spôsobili vážne zdravotné problémy. Z Ruska si domov priniesol obávanú lymskú boreliózu aj kliešťovú encefalitídu a takmer prišiel pre drobného kliešťa o život. Sršne a včely ho poštipli veľakrát. Vyhol sa len uštipnutiu od hada, či škorpióna, ktorých mal tiež vo svojej zbierke niekoľko.

Bývalý baník, ktorý ťažko pracoval pod zemou 27 rokov, cestoval za hmyzom do Bulharska, Macedónska, Grécka, Turecka, Chorvátska, prešiel však aj Ural. Z viacerých miest sveta si priniesol dovtedy úplne neznámy hmyz.

O chrobáky sa začal zaujímať už v detstve, úplne im však prepadol až v dospelosti. Doma si vytvoril zbierku, ktorá obsahovala viac ako dvadsaťtisíc chrobákov z celého sveta a v čase, kým mu ešte zdravie slúžilo, o nej chodil prednášať aj deťom.

Láske k chrobákom ho pritom naučil už otec. "Bol stále v lese, brával ma so sebou a už ako dieťa som poznal chrobákov po mene. Neskôr som sa o hmyze začal učiť aj sám," povedal v minulosti Pavel Arpáš s tým, že na Slovensku žije približne 6-tisíc druhov hmyzu.

Kým sa iní ľudia chodili rekreovať k moru, Pavel cestoval väčšinou s dvoma kamarátmi kvôli chrobákom po Európe. Pri cestách sa častokrát dostal aj do nebezpečenstva.

„Všetko jedno nám nebolo v Rusku pri Kaspickom mori, kde nás o jedenástej v noci zobudili ôsmi ozbrojení chlapi. Pýtali sa, čo tam robíme, našli nám lapač na motýle a museli sme im vysvetľovať, na čo to je. Mali podozrenie, že by to mohlo byť špionážne zariadenie," povedal nám.

Ten doplnil, že Rusi si nechali vysvetliť čo tam Slováci robia a okamžite ich preradili zo špiónov do kategórie vedcov, ktorí robia v ich domovine seriózny vedecký výskum. Z incidentu napokon vyviazli bez úhony.

V Maroku si zas milovníci hmyzu rozložili stan v lokalite, kde sa nachádzal tank. Následne ráno zistili, že pokojne spali vo vojenskom výcvikovom priestore, kde vojaci nacvičovali streľby. S ostrými nábojmi...

Ako Pavel Arpáš zvykol hovoriť, tieto cesty za hmyzom ho držali pri živote. Z Macedónska si napríklad priniesol najväčšiu bystrušku v Európe, z Bulharska neznámy druh chrústa, z Grécka unikátne cvrčkovce. V Maroku vlastnoručne nachytal nebezpečné škorpióny.

Pavla Arpáša však napokon zradilo zdravie. Okrem boreliózy a encefalitídy prekonal aj infarkt a dlhé roky musel bojovať so zákerným zlatým stafylokokom.

Jeho rozsiahla zbierka hmyzu zostala jeho synovi Romanovi, ktorý je sám jedným z najväčších slovenských amatérskych zberateľov skamenelín.

Podľa Romana Arpáša jeho otec pochádzal z deviatich súrodencov a vyrastal v detskom domove. K láske k hmyzu viedol celé generácie. "Robil prednášky pre deti o hmyze, chodili za ním aj študenti vysokých škôl, mal niekoľko výstav svojej zbierky," povedal.

Hmyz ho podľa syna fascinoval celý život a už pri práci v podzemí ako baník objavil neznámeho chrobáka, o ktorom dovtedy nik netušil, že by mohol žiť v podzemí a prispôsobiť sa životu v tme.

Posledné dni trávil Pavel Arpáš v nemocnici a dúfal, že Vianoce strávi doma, v kruhu svojej milujúcej rodiny. To sa žiaľ už nestalo. Uja Chrobáka pochovajú dnes o 13.30 hodine na cintoríne v Prievidzi.