Róm Rudo (23) sa VZOPREL svojmu OSUDU: V detstve ho šikanovali, dnes študuje na univerzite
18. 4. 2024, 9:00 (aktualizované: 1. 6. 2024, 16:53)
Ako Róm bol v detstve terčom posmechu a šikany. Trápil sa, tajil to pred rodičmi, no celé to prasklo, keď začal mať zo stresu zdravotné problémy. Rudolfa Peča (23) však jeho blízki podržali, dodali mu sebavedomia a on sa vzoprel a všetkým dokázal, že hodnota človeka nezávisí od farby pleti!
Zdroj: archív Rudolf Pečo
Zdroj: archív Rudolf Pečo
Zdroj: archív Rudolf Pečo
Galéria k článku
Rudolf Pečo (23) z Chrastného (okres Košice-okolie) zažíval na základnej škole šikanu, ponižovanie a opovrhnutie. Zistil, že ak dieťa nie je správne vedené z domu, dokáže byť kruté. Jeho spolužiaci si ho vybrali za obeť, stal sa terčom odsúdenia a správali sa k nemu tyransky. “Dávali mi pocítiť, že som pre nich odporný Cigán, ktorý ničomu nerozumie. Brávali mi veci z tašky, skrývali desiatu, učebnice, opľúvali ma, vysmievali sa mi. Bol to veľký boj,” spomína na chvíle, keď zažíval výsmech pre svoju farbu pleti. Denne išiel zo školy s plačom, no pred rodičmi všetko tajil. “Mal som ťažko chorého brata, o ktorého sa starali a ešte ďalších súrodencov, takže moji rodičia to nemali ľahké a ja som im nechcel pridávať starosť,” vraví Rudolf, ktorý pochádza z 12 detí.

Pobyt v škole mu bol čoraz nepríjemnejší, ranný odchod za povinnosťami sprevádzal nevoľnosť a bolesti brucha. Preto rodičia čoraz viac zisťovali, čo je za tým a nakoniec musel s pravdou von: “Rozplakal som sa a opísal som im, čo sa deje počas vyučovania. Začali to riešiť so školou aj políciou. A mne dohovorili a prízvukovali mi, že mám byť hrdý na to, kým som a nemám si všímať ľudí, ktorí iných súdia. Dbali na to, aby ich deti študovali, lebo vedeli, že vzdelanie je naša budúcnosť. Mama mi povedala, že to, že som Róm, ešte neznamená, že nemôžem študovať a mám pracovať sám na sebe a nemám sa báť a vykročiť vpred aj napriek tomu, čo som zažil.”
Rudo si teda prestal všímať neprajníkov, dával si pozor na to, s kým sa baví a postupne sa zo šikany vymanil. Dostal sa na Strednú zdravotnícku školu v Košiciach a v súčasnosti študuje na univerzite odbor zdravotnícky záchranár a jeho túžbou je zachraňovať životy. Medzitým si zarábal ako čašník a absolvoval rôzne kurzy, medzi nimi aj opatrovateľský. Ten aj zúžitkoval a pracuje v sociálnom zariadení, kde ho už nikto nepovažuje za menejcenného.
Rudo chce svojim príbehom vliať nádej iným rómskym deťom, ktorí zažívajú podobné nepríjemnosti iba pre to, že pochádzajú z chudobných pomerov alebo majú tmavšiu pleť: “Buďme na seba hrdí a ukážme všetkým, čo je v nás.” Vie totiž, že s predsudkami a odmietaním sa stretávajú mnohí z jeho minority.
Nedávno zažili nepríjemnú skúsenosti rómske deti zo združenia Cesta von. "Na ceste domov z výletu do Martinusu im vo vlaku začala do "špinavých a smradľavých Cigánov" nadávať skupinka žien z majority. Lístky mali normálne kúpené vopred, dokonca mali nahlásené cestovanie väčšej skupiny podľa inštrukcií od železnice. Ženám sa nepáčilo, že mládežníci z osady, v ktorej niektorí nemajú ani prístup k pitnej vode, cestujú počas dňa spolu vlakom,” opísali z neziskovej organizácie na sociálnej sieti svoj trpký zážitok.
Dodali, že nepomohlo ani, keď mládežnícky líder Frederik frfľajúcim ženám povedal, že deti boli počas prázdnin na výlete a vo vlaku nerobia nič zlé. Tie však vraj cítili potrebu ďalej komentovať prítomnosť rómskych mladých vo vlaku: "Mali by si radšej robotu hľadať a nie je sa vo vlaku vyvážať a po výletoch chodiť.” Jediná, ktorá sa detí zastala, bola sprievodkyňa a zopakovala, že každý cestujúci s platným lístkom má právo cestovať a ony nemajú právo ich takto hanlivo komentovať. Ostatní cestujúci sa len ticho prizerali, akoby sa ich to netýkalo. Deti po vystúpení z vlaku ostali dosť smutné a jeden chlapec po ceste domov líderke Beátke povedal: "Načo sa budeme snažiť, oni nás medzi seba aj tak nikdy neprijmú. Pre nich budeme stále len Cigáni."
Podľa autora príspevku neznáme ženy z majority spôsobili deťom rany, ktoré na "krehkej detskej duši zanechajú jazvy a naštrbia vieru v spoločnosť, ktorá by mala byť farboslepá a mohla im dať šancu využiť svoj potenciál. Smutné je, že podobné ponižovanie zažívajú takmer na dennej báze a často ho príjmu ako status quo."