Bratislavské Zlaté piesky vydali ďalšie tajomstvo: TOTO našli potápači!

Ako vysvetlil jeden z dvojice potápačov Peter, trosky z minulého roka pochádzali priamo z miesta dopadu. „Kus nájdený začiatkom tohto týždňa však odpadol z trupu, keď ho ťahali tankom von z vody. Súdime tak z miesta lokalizácie, ktoré bolo ďalej od miesta dopadu a na spojnici miesta dopadu a miesta na brehu z ktorého ťahali trup von z vody. Takmer 45 rokov bol pod hladinou a teraz sa opäť dostal na suchú zem,“ vysvetlil Peter.

Podľa jeho slov, diel, ako aj ostatné nájdené veci by nemali skončiť na smetisku. „Pokúsime sa ho umiestniť napríklad do niektorého z múzeí. Toto letecké nešťastie patrí k najväčším na území Československa, je totiž neoddeliteľnou súčasťou Bratislavy, jej histórie a je dôležité, že sa to dostane do rúk ľuďom, ktorí týmto príbehom žijú, s úctou a pietou ju dávajú do pozornosti, aby sme nezabudli na túto tragickú udalosť,“ dodal Peter.

Iljušin letiaci z Prahy spadol do vĺn Zlatých pieskov 28. júla 1976. Išlo o najtragickejšiu leteckú nehodu ČSA na území Československa, pri ktorej zahynulo 76 osôb. Bola to posledná z veľkých leteckých katastrôf, ktoré postihli túto spoločnosť v 60. a 70. rokoch 20. storočia. Len pre upresnenie, najviac obetí priniesol náraz lietadla ČSA č. 540 neďaleko sýrskeho Damasku, pri ktorom 20. augusta 1975 zahynulo 126 osôb.

Lietadlo štartovalo z letiska Praha-Ruzyně o 8.52 h. Na palube bolo 69 platiacich cestujúcich, štyria spolucestujúci (zamestnanci ČSA), štvorčlenná posádka a dvaja palubní sprievodcovia - celkom 79 osôb.

V predvečer kritického dňa sa lietadlo vrátilo z Tunisu, pričom posádka do knihy závad uviedla chybné preblikávanie na motore č. 4. Keďže na zemi sa porucha neprejavila a ani sa ju nepodarilo nijako vyvolať, letel v osudné ráno v kokpite stroja aj mechanik, aby pozoroval, či sa chyba opakovane vyskytne, prípadne identifikoval jej príčinu.

Po prvých problémoch mal pilot požiadať o núdzové pristátie v Brne. Veža ho však odmietla, pretože na letisku vraj bola vietnamská delegácia. Pomoc síce malo ponúknuť aj viedenské letisko, to však vraj československé úrady zamietli...

Stroj dopadol na hladinu Zlatých pieskov o 9.38 h, v čase, keď sa tam nachádzali stovky kúpajúcich rekreantov. Po náraze o vodnú hladinu sa oddelili krídla, trup sa rozlomil na dve časti, predná časť klesla ku dnu a zadná časť plávala a vyčnievala koncom chvostovej časti nad hladinou.

Nehodu prežilo niekoľko zranených cestujúcich. Tí však nevedeli opustiť lietadlo, ktoré malo dvere ponorené pod hladinou. Búchaním a volaním sa im podarilo pripútať pozornosť a záchranári najprv sekerami a neskôr motorovou pílou vyrezali do trupu otvor, ktorým vyslobodili štyroch cestujúcich. Údajne vyplávali ešte ďalší dvaja cestujúci z ponorených častí. Definitívne prežili traja cestujúci (občas sa uvádza, že dvaja) - dvaja Pražania a jeden Francúz. Trup o 15.20 h zmizol celý pod hladinou a žiadneho živého človeka už potápači nenašli.

Pred siedmi rokmi odhalili na Zlatých pieskoch pamätník 76 obetiam leteckej katastrofy. Na spomienkovej udalosti sa zúčastnili aj očití svedkovia a záchranári, ktorí prišli na miesto nešťastia medzi prvými.

Zlaté piesky po tragédií na dva roky uzavreli, mnohí Bratislavčania však nechodili do areálu ani po ich znovuotvorení… „Pracovala som vtedy na Chemicko-technologickej fakulte a zahynuli mi tam traja kolegovia. Sprevádzali študentov v Prahe, odprevadili ich a vracali sa domov. Odvtedy som sa už nemohla kúpať na Zlatých pieskoch,“ priznala sa na sociálnej sieti Katarína Grman.

Nehodu videli na vlastné oči nielen rekreanti v areáli, ale aj mnohí vodiči a spolujazdci v aute na výpadovke do Trnavy. O tragédií ako prvý informoval Večerník, ďalšie denníky však priniesli informáciu na druhý deň v menšom rozsahu. Paradoxne, viac priestoru ako Československá televízia venovala dráme na Zlatých pieskoch rakúska televízia…