Viac ako 2 milióny Slovákov je ohrozených stratou bývania: Ste medzi nimi aj vy?

Mnohí ich neznášajú, no nájdu sa aj takí, čo na ne nedajú dopustiť. Charakteristický zápach na chodbách interiéru, byty hlava na hlave, možnosť počuť suseda doslova pri čomkoľvek či 12 poschodové opachy s terasami.

Reč je o menej či viac sympatických panelových domoch, ktoré vyrástli počas socializmu. V tých z druhej polovice 20. storočia žije na našom území údajne až takmer 40% obyvateľstva, čo znamená viac, ako 2 milióny ľudí!

Tieto paneláky však majú obmedzenú životnosť a neboli postavené, aby vydržali večne. Pomôcť im môžu rôzne modernizácie a opravy, no ani to nie je riešenie naveky. Čo však bude so všetkými ľuďmi, ktorí v nich žijú? Podľa viacerých zdrojov by sa o nich mal postarať štát či mesto. S otázkami sme sa preto obrátili na príslušné orgány.

"Všeobecne platilo, že murovaná budova má životnosť 100 rokov, čo sa odvodzovalo zo životnosti nosných konštrukcií. Stanovenie životnosti panelákov na 77 rokov sa týkalo iba bytových domov s družstevnými bytmi. 77 rokov nesúviselo s technickými parametrami, funkčnými vlastnosťami a bezpečnosťou. Súviselo to so splácaním anuít," vysvetlila Zuzana Sternová z Technického a skúšobného ústavu stavebného. Ako dodala, pri družstevných bytov člen družstva pri vstupe do družstva zaplatil tretinu ceny bytu o ktorý žiadal, tretinu mal splácať vo forme anuít (pravidelná splátka) a tretina mala byť príspevkom štátu.

Sternová hovorí, že v minulosti sa nevykonávala žiadna definovaná modernizácia, aspoň nie povinne. "Vykonávala sa údržba (ak sa vôbec vykonala) a opravy. Boli stanovená periodicita vykonávania opráv a výmena niektorých zariadení (napr. plynových sporákov, kuchynských liniek)," vysvetľuje a dodáva, že nie je možné povedať, že by sa týmito opravami predĺžila životnosť budovy.

"80-ročná životnosť budov sa vo všeobecnosti zobrala do úvahy ako základ na návrh obnovy budov. Nie je známy taký stav panelákov, ktorým by sa predpokladal všeobecný havarijný stav, resp. ohrozenie bezpečnosti a teda potreba vysťahovávania obyvateľov," konštatuje Sternová.

Ako ďalej vysvetľuje, na bytových domoch sa ešte v deväťdesiatych rokoch minulého storočia identifikovalo 12 systémových porúch, ktorých odstránenie je vo väčšine podporené štátnou dotáciou alebo sa odstraňujú v rámci procesu zatepľovania obvodových plášťov budov. "Jediným prvkom, ktorého fyzický stav môže ohroziť bezpečnosť pri užívaní bytov je ponechanie balkónov a vrátane zábradlí vystupujúcich konštrukcií (balkónov a lodžií) v pôvodnom stave, bez vykonania obnovy podľa stanoveného rozsahu pred zateplením obvodového plášťa."

V procese obnovy budov sa zohľadňuje zlepšenie funkčných vlastností tak, aby spĺňali v súčasnosti platné požiadavky a zároveň sa odstránili funkčné a technické nedostatky, čím sa zvýši aj bezpečnosť pri užívaní týchto budov. "Predpokladá sa, že obnovou sa predĺži životnosť budov, ale najmä jednotlivých prvkov o 30 rokov. Pri tom platí, že do úvahy je potrebné brať životnosť jednotlivých prvkov, ktorá môže byť kratšia ako uvedené obdobie. V takom prípade je potrebná ich výmena alebo obnova v kratšom termíne," uzatvára Sternová.

Hovorkyňa Ministerstva dopravy, Miriama Švikruhová hovorí, že vláda SR už v roku 1999 schválila Koncepciu obnovy budov so zameraním na obnovu bytového fondu, ktorá predstavovala systémové riešenie v obnove bytového fondu. Stanovili tiež postupné kroky, aby sa zabezpečilo potrebné predĺženie životnosti tohto fondu budov.

"V roku 2005 vláda schválila Správu o stave a potrebe finančných zdrojov na obnovu bytového fondu v rokoch 2007 – 2013, ktorá analyzovala vekovú štruktúru, technický stav a rozsah potreby obnovy bytového fondu v závislosti od veku bytových domov. Súčasne sa obnove bytového fondu venujú Koncepcie bytovej politiky, ktoré prijíma vláda na jednotlivé obdobia – v súčasnosti je to Bytová politika Slovenskej republiky do roku 2030," vysvetľuje Švikruhová s tým, že poskytujú dotácie na odstránenie systémových porúch bytových domov či výhodné úvery na obnovu.

To zahŕňa napríklad výmenu alebo modernizáciu výťahu, vybudovanie bezbariérového prístupu, odstraňovania systémových porúch bytových domov, ale aj zateplenia bytovej budovy. "Štátny fond rozvoja bývania za obdobie od roku 2000 do 2022 poskytol do oblasti obnovy bytových budov viac ako 1,7 miliardy eur a podporil tak obnovu 360-tisíc bytov. Ministerstvo dopravy v rámci dotačnej schémy poskytlo 116 miliónov eur a podporilo približne 150-tisíc bytov. V rámci nového eurofondové programového obdobia je alokovaných na obnovu bytových domov ďalších 416 miliónov eur," vysvetlila Švikruhová a dodáva, že štátna bytová politika sa vytváraním a poskytovaním možností financovania obnovy snaží predísť situácii, kedy by si veľká časť bytových domov vyžadovala demoláciu pre nevyhovujúci a život ohrozujúci stav.