Rodák z&nbsp;myjavskej Turej Lúky študoval, žil a&nbsp;tvoril na&nbsp;moravsko-slovenskom pomedzí. Práve tu nájdete jeho najvýznamnejšie stavby. Tá najkrajšia stojí v&nbsp;Brne, kde po&nbsp;štúdiách pôsobil. V&nbsp;moravskej metropole mal projekčnú kanceláriu, navrhoval aj nábytok. V&nbsp;časti Žabovřesky postavil v&nbsp;roku 1906 bývanie pre svoju rodinu, ktoré je považované za&nbsp;jeho najlepšiu vilovú stavbu.

Na svoju dobu to bola netradičná stavba: na kamenných základoch postavil drevenú konštrukciu, na ktorú dal plášť z korku. Využil anglický štýl, ktorý sa vyznačuje veľkou halou so schodiskom. Nedávno vilu zrekonštruovali, takže si ju môžete obzrieť v pôvodnej podobe. Najvýznamnejšie diela pred rokom 1914 venoval moravským kúpeľom Luhačovice.

Tamojšie stavby, také typické pre toto mestečko, patria ku klenotom našej architektúry. Predstavujú jednu z najkrajších ukážok česko-slovenskej vetvy európskej secesie. Známy a&nbsp;turistami vyhľadávaný je aj zámok v&nbsp;Novom Městě nad Metují, ktorý Jurkovič prestaval. V&nbsp;tomto českom mestečku postavil najprv vilu pre svojich svokrovcov.

Keď ju videli majitelia zámku, priemyselníci a&nbsp;novodobí šľachtici Josef a&nbsp;Cyril Bartoňovci z&nbsp;Dobenína, chceli, aby ich sídlo prestaval práve slovenský architekt. Ten vytvoril počas prestavby v&nbsp;rokoch 1909 až 1913 naozaj rozprávkový zámok. Navrhol i&nbsp;terasovú zámockú záhradu talianskeho štýlu s&nbsp;drevenými stavbami. Veľmi známa je drevená lávka, ktorá pôvodne slúžila iba majiteľom panstva na&nbsp;prechod z&nbsp;jednej časti záhrady do&nbsp;druhej ponad verejnú cestu.

Po vzniku prvej Československej republiky sa Jurkovič vrátil späť na Slovensko. Vraj aj preto, aby pomohol našu krajinu dostať do svetového povedomia. Vypracoval projekt prestavby zámku vo Zvolene či návrh rekonštrukcie Bratislavského hradu ako univerzitného centra. V roku 1928 vytvoril najznámejšie dielo - Mohylu Milana Rastislava Štefánika na Bradle.

Medzi uznávané stavby podľa Jurkovičových návrhov patria aj stanice lanovej dráhy z Tatranskej Lomnice na Lomnický štít. Navrhol napríklad pomníky botanika Ľudovíta Holubyho na cintoríne v Pezinku a doktora Pavla Blaha v Skalici, náhrobok Svetozára Hurbana Vajanského v Martine, hrobku rodiny Makovických v Ružomberku.

Jeho posledným realizovaným dielom tohto druhu bol pomník obetiam vojny v Kremničke. Dokončil ho v roku 1947, krátko pred náhlou smrťou. To, že patril k významným ľuďom vo svojom odbore, potvrdzuje i fakt, že jeho menom je nazvaná významná architektonická cena.

Vzácnou pamiatkou je aj tepláreň z roku 1944 na Mlynských nivách v Bratislave. Hoci tu vyrastá moderný komplex Sky Park, ktorý navrhla svetová architektka Zaha Hadid, tepláreň Dušana Jurkoviča tu ostane. Komplexná rekonštrukcia za viac ako 11,5 milióna eur ju zmení na multifunkčné centrum. Dokončené by malo byť v&nbsp;lete v&nbsp;roku 2020.

Stanica visutej lanovky vo Vysokých Tatrách

Dušan Jurkovič navrhoval aj známu budovu vo Vysokých Tatrách. Je to dosť netradičná stavba - stanica lanovky vo Vysokých Tatrách s názvom Encián. Encián na brehu Skalnatého plesa postavili podľa Jurkovičovho návrhu v rokoch 1936 až 1937.

Najprv to bola horná stanica visutej lanovej dráhy z Tatranskej Lomnice, neskôr slúžila aj ako údolná stanica lanovky na Lomnický štít. V roku 1999 prevádzku visutej lanovky z Tatranskej Lomnice ukončili. Dnes je v budove galéria Encián, najvyššie položená v strednej Európe a na Slovensku, vo výške 1 751 metrov nad morom.

Vila architekta, ktorú si postavil v Bratislave

Architekt Jurkovič si postavil najkrajšiu rodinnú vilu v Brne, ale bývanie mal aj v Bratislave. Tunajšia vila je na dnešnej Lermontovovej ulici 23.&nbsp; Medzi dnešnou Lermontovovou a Gunduličovou ulicou v Bratislave bola od 60. rokov 18. storočia terasovitá záhrada grófa Erdödyho. Začiatkom 20. storočia ju rozparcelovali. V rokoch 1923 - 1924 tam postavili päť víl podľa projektov Dušana Jurkoviča a Václava Pacla.

Sám Jurkovič si postavil vilu na dnešnej Lermontovovej 23. Použil prvky aj zo svojich starších projektov. Napríklad slávnostný salón na poschodí má klenbu ako v zámku Nové Město nad Metují. Štít vily a tympanón nad vstupným portálom zdobia reliéfy čerpajúce zo slovenských a z moravských ornamentov.

Autor pamätníka obetiam masakra v Kremničke

V Kremničke pri Banskej Bystrici nacisti zavraždili 747 obetí. Pamätník im navrhol Dušan Jurkovič. Bolo to jeho posledné dielo. Jeho dokončenia sa však už nedožil. V&nbsp;roku 1963 pamätník vyhlásili za&nbsp;národnú kultúrnu pamiatku. V&nbsp;roku 1995 k&nbsp;nemu pripojili aj pamätník zavraždeným židovským obyvateľom.

Dušan Jurkovič bol vynikajúci architekt a projektant. Mal však aj veľký talent na&nbsp;cudzie reči, bol výborným spoločníkom a&nbsp;športovcom. Hovoril i&nbsp;písal po&nbsp;česky, vedel po&nbsp;maďarsky a&nbsp;nemecky. Bol spoločenský, ľudia ho mali radi. Vo voľnom čase sa venoval zjazdovému lyžovaniu.

Uznávaný architekt v Bratislave: Určite neviete, čo tu po ňom zostalo!