FOTO Takto sa na zimu pripravujú zvieratká v ZOO: Neuveríte, aké druhy majú radi aj chlad!
7. 12. 2021, 16:00 (aktualizované: 1. 6. 2024, 6:52)
Každý sme nejaký. Niekto má rád leto, slnko a teplo, niekto preferuje chladnejšie počasie, prípadne sneh. Inak to nemajú ani naši zvierací kamaráti. Zamysleli ste sa už nad tým, čo všetko obnáša príprava na zimné mesiace pre ZOO?
Zdroj: EMIL VAŠKO
Zdroj: EMIL VAŠKO
Zdroj: EMIL VAŠKO
Galéria k článku
Každé jedno zvieratko má svoje individuálne potreby. Či už ide o jedlo, prostredie či prístup, najväčšie zmeny na správaní každého tvora spôsobuje práve teplota a ročné obdobie.
"S príchodom chladných dní sa aj zvieratá v zoologickej záhrade musia postupne pripravovať na nástup zimy. Každý živočíšny druh má v príprave na zimu svoje špecifiká. Niektorým živočíchom chladné počasie vyhovuje, iné skôr preferujú teplo a leto," povedala pre Plus JEDEN DEŇ hovorkyňa, Alexandra Ritterová.
Anketa
Preferujete skôr zimu alebo leto?
My sme sa rozhodli navštíviť bratislavskú ZOO. Verili by ste tomu, že mnohé exotické zvieratá, ktoré v prirodzenom prostredí žijú vo vysokých teplotách sú schopné sa prispôsobiť aj slovenskému chladu? Napríklad jaguár či leopard, ale aj taká žirafa! Ich prirodzené prostredie sú teplé kraje, hrejivé slnko a horúci vzduch. U nás, v Bratislave sa však dokázali absolútne dostačujúco prispôsobiť aj silnejšiemu chladu.
O zvieratkách, ktoré sa aklimatizovali si prečítate na druhej strane!
Zaujímavé je, že v prípade mačkovitých šeliem sa niekedy pred zimou alebo počas nej práve kŕmna dávka znižuje, pretože tým, že majú menej pohybu zvyknú priberať. Opačne to je napríklad u vlkov, kde sa kŕmna dávka zvyšuje a súčasne sa zvyšuje aj intenzita kŕmenia, pretože sú vo výbehoch celý deň.
Spomenuté mačkovité šelmy síce v zime vonku netrávia celé dni, no napríklad čas potrebný na vyčistenie ich pelieškov trávia vyhrievaním sa na slniečku radi aj počas chladných dní! Inak na tom nie sú ani žirafy. Pre tie však zmenený režim pozostáva z opatrení o ich zdravie. Na chlad si už výborne zvykli a počas zimy chodia von na pár hodín, no nakoľko by mohla byť namrznutá zem, mohli by sa ľahko nešťastne pošmyknúť a zlomiť si nohu.
Práve preto mávajú počas zimného obdobia zmenšený výbeh, kde je minimalizované riziko, že keby sa splašili a rozbehli, mohli by prísť ku zraneniu. Samozrejme, najmä "aklimatizované" zvieratá, no aj väčšina tých ostatných, potrebuje v zime pozmenenú stravu. Je potrebné, aby dostávali výživnejšie jedlo s väčším kalorickým obsahom.
Zaujímavosť, ktorú ste netušili si prečítate na ďalšej strane!
Čo vás asi prekvapí je to, že napríklad taký medveď, ktorý je medzi verejnosťou známy zimným spánkom, v zime vlastne nespí. Podľa slov odborníkov zo ZOO pôsobí počas zimných sezón akoby unavenejšie, je menej aktívny, taktiež potrebuje inú stravu, no na zimný spánok sa neuloží. Mimochodom, medvede sú jediné cicavce, ktoré môžu spať týždne bez príjmu potravy, vody či bez vylučovania.
"Je niekoľko spôsobov, ako sa zvieratá pripravujú na zimu, prípadne to, ako zimu prežívajú. Plazy, obojživelníky, ale aj niektoré cicavce, prečkajú zimu v tzv. hibernácii (dlhodobom spánku), pretože nemajú dostatok potravy počas zimy alebo by jednoducho počas nízkych teplôt zamrzli," vysvetľuje Ritterová s tým, že v bratislavskej ZOO ide napríklad o užovku červenú. , Na zimu sa jej v teráriu zníži teplota, prestane prijímať potravu a vytvorí sa jej hniezdo z listov a konárikov, do ktorých sa schová a hibernuje.
Tým zvieratám, ktoré sú počas zimy aktívne, narastie hustejšia, hrubšia, dlhšia a teplejšia srsť. Ich telo si z výživnejšej potravy, ktorú prijímajú už počas jesene, vytvorí tukové zásoby. Všetky tieto opatrenia majú zabezpečiť, aby organizmus nestrácal drahocenné teplo.
O zimnej starostlivosti teplomilných druhov si prečítate na ďalšej strane!
Nástupom zimy sú teplomilné druhy vtákov ako napríklad papagáje, ibisy, lyžičiare, plameniaky či pelikány zazimovávané v ich vykurovaných chovných zariadeniach. Tieto druhy sú veľmi citlivé na chlad a ak by zostali príliš dlho v zime, mohli by sa podchladiť a uhynúť. Vo vnútorných priestoroch majú aj jazierka, ktoré im dočasne nahrádzajú tie v exteriéri. Aj teplomilné cicavce ako hrošíky, žirafy, zebry, levy, tigre, či primáty sú umiestnené vo vykurovaných ubikáciách, pričom niektoré von chodia na pár hodín v prípade priaznivého počasia.
Hrošík libérijský, ktorý je tiež africkým druhom, zostáva počas chladných dní vo vnútorných vykurovaných priestoroch. Ak mrzne alebo je veľmi nízka teplota, hrozilo by, že by mu jeho koža omrzla a zviera by sa podchladilo. Zimu si teda prečká vo vyhrievaných vnútorných priestoroch.
Diviaky visajanské sú kriticky ohrozený druh, pochádzajúci z Filipín. Na to, v akom podnebnom pásme sa prirodzene vyskytujú majú celkom radi zimu. Predpokladalo by sa, že budú radšej vo vyhrievaných priestoroch svojho výbehu, ale opak je pravdou. Radi sa prechádzajú v exteriéri. Dokonca aj keď teploty klesajú k 0°C. Pre zaujímavosť, bratislavskej ZOO sa nedávno narodili mláďatká tohto druhu!
Na zimné obdobie je pomerne dobre adaptovaná aj ťava dvojhrbá. Okrem zimnej srsti, dokáže ťava prispôsobiť vonkajšiemu prostrediu aj svoju teplotu - so stúpajúcou teplotou okolia stúpa aj telesná teplota ťavy, až na 40 °C, naopak pri nočnom ochladení jej teplota klesá na 34°C. Takto ťava zabraňuje odparovaniu vody z tela. Okrem toho sa nepotí a jej krv má stálu hustotu. Ďalšou zaujímavosťou je hustá vlnitá srsť na hrboch, ktorá spolu s tukom tvorí izolačnú vrstvu a chráni ťavu pred suchom, teplom, slnkom aj chladom.