SLOVENSKÉ CELEBRITY si obľúbili toto príjemné miesto v Rakúsku: Neuhádnete prečo

„Na túto „pivničku“ som dostal odporúčania od mojich známych, tak som ju vyskúšal. Teraz sa tam zastavujem takmer pri každej ceste smerom do Rakúska,“ povedal nám obranca Milan Jurčina. „Je to krásna pivnička, pekná záhrada a výborné jedlo, najradšej mám bravčové pečené a oškvarkový chlieb,“ dodal s tým, že milí majitelia majú aj dobré vína a výborné tiramisu.

Speváčka Eva Máziková sa tu veľmi rada zastaví vždy cestou z Bratislavy do Nemecka. „Chodíme tam aj s manželom. Úžasný podnik, ktorý vidieť už z diaľky. Je iný už na pohľad od ostatných, ktoré tam sú. Ponúkajú okrem dobrého vínka aj skvelé špeciality, ktoré pripravuje majiteľka. Naviac je to šarmantná dáma, ktorá vždy rada privíta svojich hostí aj osobne,“ zdôrazňuje speváčka.

„Aj nedávno sme sa spolu skvelo porozprávali. Aj tu je vidieť, že Slovensky sa nestratia ani vo svete a naviac, že ženy, keď „držia kormidlo“, tak je to vždy úspech,“ hovorí s úsmevom Eva Máziková, ktorá sa sem stále rada vracia.

Ďalší Slováci, ktorí sem radi chodia, oceňujú tiež dvojjazyčný jedálny lístok aj personál a skvelú náladu, ktorá tu vždy vládne.

Majiteľkou je Slovenka Barbora Čanky (42) s manželom. Je vyštudovaná učiteľka telesnej výchovy a športu. Hneď po škole sa však spolu s manželom Marekom vybrali na skusy do Írska, kde si chceli zdokonaliť angličtinu. „Tam som mala rôzne zamestnania, ale všetky boli v gastronómii a začalo ma to veľmi baviť. Po štyroch rokoch som išla do rakúskych Álp, kde som už cielene pracovala v hoteloch ako čašníčka,“ hovorí Babsy, ako ju priatelia a zákazníci volajú. Po nejakom čase sa vrátili na Slovensko a rozmýšľali čo so životom.

Barbora začala v Bratislave pracovať v administratíve pre jednu holandskú firmu, potom bola manažerka v obchode s módou, ale keď sa jej kamarátka spýtala, či si nechce privyrobiť, že v rakúskom Prellenkirchene neďaleko našich hraníc hľadajú  čašníčku na výpomoc, neváhala ani chvíľu. Vzala to a znovu ju to chytilo. „Ja túto prácu milujem. Mám rada kontakt s ľuďmi, rada sa s nimi rozprávam a mám rada aj víno a romantickú atmosféru vínnych pivničiek, takže mi to v Heurigeri všetko perfektne sedí,“ hovorí Barbora, ktorá už 10 rokov naplno robí čašníčku v Heurigeri na ulici, kde je jedna vínna pivnička vedľa druhej. Platí tu špeciálny systém otváracích hodín, každý má otvorené za mesiac len jeden  týždeň a vždy je otvorený jeden až dva podniky. Takto si nerobia konkurenciu a majú čas venovať sa aj dorábaniu vína. Pracovitá Slovenska však neoodychuje ani v čase voľna, v jej pivničke mnohí Slováci oslavujú narodeniny či iné sviatky aj mimo otváracích termínov a zabezpečuje tiež firemné posedenia. 

Túžbu založiť si vlastnú prevádzku, mala Barbora už dávno a po čase aj objavila vhodnú pivničku, ktorá bola na predaj, ale ak si chcete v Rakúsku otvoriť Heuriger, podmienkou je mať vlastný  vinohrad. „To bolo pre mňa oveľa zložitejšie ako kúpa a rekonštrukcia vínnej pivnice, v ktorej samotný podnik je. Tú sme kúpili v pôvodnom stave a spolu s manželom sme ju rok pomaly upravovali. Manžel rozumie elektrikárskym prácam, tak to šlo.   Ale vinárstvo, to bol iný oriešok, lebo nie som z vinárskej rodiny,“ smeje sa šenkárka, ktorá popri práci študuje v rakúskom mestečku Rust  vinársku akadémiu. Nakoniec sa jej podarilo získať aj vinohrad a dnes už robí výborné víno. „Historicky môj prvý ročník bol 2019,“ usmieva sa spokojne.

Vtedy už nič nebránilo tomu, aby si podala žiadosť o licenciu. To, že je Slovenka, nebol na úradoch žiadny problém. Dnes teda na Kellergasse (Pivničná ulica) v Prellenkirchene, len 20 kilometrov od Bratislavy, môžete navštíviť typický rakúsky Heuriger, ktorého majiteľkou je po prvýkrát Slovenka.  Barbora, resp. rodina  Čanky. Vo vinárskom kalendári síce nemá mäkčeň na Č, lebo ten Rakúšania nepoznajú, ale na vývesnej tabuli viechy a vinárstva je.         

Hostia sú miestni aj Slováci. „Chodí sem veľa Slovákov, ktorí bývajú v Rakúsku a cez víkend aj cyklisti z Bratislavy a okolia, gro však tvoria miestni štamgasti,“ hovorí Babsy. Keď sme sa pri stole, kde sedelo pri vínku šesť miestnych pánov spýtali, či im neprekáža, že majiteľka podniku je Slovenka, úprimne sa zasmiali. „Barboru poznáme už desať rokov, lebo vedľa robila čašníčku a robí to výborne. Keď má otvorené, prídeme na pohárik a niečo dobré takmer každý deň,“ hovorí Christian.

„Na nej je úžasné, že aj keď má plnú pivnicu a záhradu hostí, obsluhuje s úsmevom a ešte si nájde čas aj porozprávať sa,“ pridali sa ďalší štamgasti.

Rakúske viechy majú svoj vlastný špecifický jedálniček a každý Rakúšan vie, že si tam k vínu,  striku či malinovke môže za prijateľnú cenu objednať krajec chleba s masťou a cibuľou, rôznymi nátierkami alebo bravčové pečené, klobásku, tlačenku či rôzne syry. Všetko studené. Taká je zásada Heurigera. Kávu či pivo by ste tu hľadali márne. Ale domáci koláč musí byť. Vždy iný a vždy čerstvo upečený. Tie Babsy a jej pomocníčka, tiež Slovenka, pečú spolu s kuchárom v kuchyni hneď vedľa Viechy, lebo v pivničke na to nie je dosť miesta.

Ale bývalá manažerka dokáže využiť každý centimeter priestoru a keď ju sledujete pri práci za pultom či pri obsluhe, vidno, ako ju táto práca napĺňa pozitívnou energiou, ktorú potom rozdáva aj hosťom.