Slávny slovenský architekt navrhol úžasné stavby: Najkrajšiu vilu však postavil pre seba

Rodák z myjavskej Turej Lúky študoval, žil a tvoril na moravsko-slovenskom pomedzí. Zostal mu verný celý život. Preto jeho najvýznamnejšie stavby stoja práve v týchto končinách.  Po štúdiách pôsobil Jurkovič 20 rokov na Morave. V Brne mal vlastnú projekčnú kanceláriu, navrhoval aj nábytok. V časti Žabovřesky postavil pre svoju rodinu v roku 1906 vilu, ktorá sa dnes považuje za jednu z jeho najlepších vilových stavieb.

Využil anglický štýl, ktorý sa vyznačuje veľkou halou so schodiskom. Bola to netradičná stavba: na kamenných základoch postavil drevenú konštrukciu, na ktorú dal plášť z korku. Nedávno vilu zrekonštruovali v pôvodnej podobe a kráse. Najvýznamnejšie diela pred rokom 1914 venoval moravským kúpeľom Luhačovice. Tamojšie stavby patria ku klenotom našej architektúry. Predstavujú jednu z najkrajších ukážok česko-slovenskej vetvy európskej secesie.

Po vzniku prvej Československej republiky sa Jurkovič vrátil späť na Slovensko. Vraj aj preto, aby pomohol našu krajinu presadiť do svetového povedomia. Aj tým, že staval desiatky budov vo viacerých krajinách strednej Európy. Začal preberať podnety z nových architektonických smerov, napríklad z funkcionalizmu. Navrhol systém montovaných domov, zároveň však upravoval historické objekty.

Tak vypracoval projekt prestavby zámku vo Zvolene či návrh rekonštrukcie Bratislavského hradu ako univerzitného centra. V roku 1928 vytvoril svoje najznámejšie dielo - Mohylu Milana Rastislava Štefánika na Bradle. Medzi uznávané stavby podľa Jurkovičových návrhov patria aj stanice lanovej dráhy z Tatranskej Lomnice na Lomnický štít.
Počas druhej svetovej vojny, keď u nás nastolili slovenský štát, sa Jurkovič ako človek verný česko-slovenskej vzájomnosti odmlčal.

Aspoň navonok a verejne. Doma v pracovni však vytváral veľké pomníkové projekty. Navrhol napríklad pomníky botanika Ľudovíta Holubyho na cintoríne v Pezinku a doktora Pavla Blaha v Skalici, náhrobok Svetozára Hurbana Vajanského v Martine, hrobku rodiny Makovických v Ružomberku. Jeho posledným realizovaným dielom tohto druhu bol pomník obetiam vojny v Kremničke. Dokončil ho v roku svojej náhlej smrti.

Dušan Samuel Jurkovič sa narodil v monarchistickom Rakúsko-Uhorsku. Neskôr bol horlivým zástancom československého spolužitia.

Rodina Dušana Jurkoviča sa nestala slávnou a známou iba vďaka jeho stavbám. Už jeho predkovia boli vlastenci a podnikaví ľudia. Jeho dedko Samuel Jurkovič založil Spolok gazdovský v Sobotišti, prvé úverové družstvo v Európe. Bol i spoluzakladateľom Matice slovenskej. Jurkovičov otec patril k známym vlastencom, matka bola znalkyňou ľudového umenia.

Dušan Jurkovič bol vynikajúci ako architekt a projektant. Mal však aj veľký talent na cudzie reči, bol výborným spoločníkom a športovcom. Hovoril i písal po česky, vedel po maďarsky a nemecky. Bol spoločenský, ľudia ho mali radi. Vo voľnom čase sa venoval zjazdovému lyžovaniu.

Jurkovič si zobral rodáčku z Brna. Bola z úspešnej podnikateľskej rodiny. V roku 1903 si Jurkovič zobral vtedy 20-ročnú Boženu Bartelmusovú. Bola od neho o 15 rokov mladšia. Zoznámil sa s ňou počas svojho pôsobenia v moravskej metropole, keď jej rodine projektoval a zariaďoval vidiecku vilu. Božena pochádzala z dvojčiat. Manžela prežila o 18 rokov, zomrela až v roku 1965 ako 82-ročná.

Architekt mal s Boženou troch synov, všetci už zomreli. Boli to Juraj (+ 59), Ján (+ 81) a Pavol  (+ 102). Otca so synmi spojila najmä druhá svetová vojna. Na jej konci sa Jurkovič práve prostredníctvom synov zapojil do aktívneho odboja.

Jurkovič miloval ľudové prvky a všetkým ich predstavil. Štúdium ľudových architektúr využil v 14-zväzkovej encyklopédii Die slowakische Volksarbeit. Kniha vyšla trojjazyčne vo Viedni. Takto zoznámil verejnosť s ľudovým umením.

Dušan Jurkovič dostal aj najvyššie štátne vyznamenanie. V roku 1946, rok pred smrťou, Jurkovičovi ako prvému architektovi udelili titul národný umelec. Prezident Ivan Gašparovič mu zase 1. januára 2007 udelil Pribinov kríž I. triedy in memoriam.

Meno Dušana Jurkoviča je u nás stále dobre známe. Na jeho počesť sa od roku 1964 udeľuje u nás Cena Dušana Jurkoviča. Začiatkom tohtoročného júla pripravila mincovňa v Kremnici striebornú mincu k 150. výročiu narodenia architekta.