Je rozhodnuté: Kultový Istropolis zbúrajú: Toto postavia namiesto neho

Developer Immocap, ktorý tu vybuduje projekt Nový Istropolis, už má k dispozícii od bratislavskej mestskej časti Nové Mesto právoplatné rozhodnutie o odstránení existujúceho objektu. Informoval o tom samotný developer s tým, že v polovici januára starý Istropolis oplotia a začne sa s prvými prácami na fasáde.

Ako prvé zdemontujú mramorový obklad. Nevyhodia ho však. „Projekt využíva pôvodné materiály a umelecké diela, ktoré veľmi citlivo zachováva a adaptuje, dáva im novú funkciu spôsobom, ktorý si ctí pôvodný genius loci a nadväzuje naň.  Vo verejnom priestore plánujeme umiestniť fontánu Pavla Mikšíka, vlajkoslávu a stožiare/lampy vonkajšieho osvetlenia od Jozefa Vachálka. V interiéri nového projektu bude umiestnená vitráž od Milana Dobeša a keramické reliéfy od Juraja Martha a Imricha Vaneka,“ vysvetlil za investora generálny riaditeľ  spoločnosti  Immocap Martin Šramko.

Istropolis je už roky pre Bratislavčanov horúcou témou. Takmer každý má nejaké spomienky spojené s touto stavbou, v ktorej boli tisíce koncertov a divadelných či filmových predstavení, niektorí tu dostali aj výučný list či zažili iné dôležité životné udalosti.

Preto je pre obvateľov ťažké predstaviť si, že prestane existovať, podobne ako legendárne PKO na brehu Dunaja, ktoré zbúrali presne pred šiestimi rokmi.

Pamätihodnosť to nie je, ale...

Napriek tomu, že Istropolis nie je vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku, boli aj  pamiatkari za to, aby sa hodnotné časti pôvodnej stavby zachovali. Starosta mestskej časti Nové Mesto Rudolf Kusý vyhlásil, že nedovolí zbúrať Istropolis bez náhrady. „Vydanie povolenia nie je otázkou názoru. Ak ktokoľvek splní všetky zákonné požiadavky, je povinnosťou stavebného úradu vydať takéto povolenie,“ zdôrazňuje Kusý s tým, že investor doložil súhlasné stanovisko všetkých dotknutých orgánov. Mestský úrad ochrany pamiatok konštatoval, že budova Istropolisu nie je vedená v zozname pamiatok a nevzťahuje sa na ňu žiadna špeciálna ochrana. Podľa pamiatkarov štatút pamätihodnosti nemôže byť použitý pri zasahovaní do práv majiteľa stavby.

„My od začiatku hovoríme, že stavba, ktorá má verejnú funkciu, nemôže len tak zmiznúť bez náhrady. Investor nakoniec pristúpil na podmienky mestskej časti, ktorá trvala na bezpodmienečnom zachovaní kultúry na tomto mieste. Novú kultúrno-spoločenskú sálu postaví investor v prvej fáze výstavby Nového Istropolisu – ak sa tak nestane, zaplatí pokutu 5 miliónov eur,“ pripomína starosta.

Prvý krok urobil štát

„Je neuveriteľné, že štát dovolil odborom predať majetok, na ktorý sa skladali naši rodičia a prarodičia z odborových príspevkov. Ku koncu veľká väčšina vnútorných priestorov Istropolisu neslúžila kultúre ani verejnosti, dá sa povedať, že už neslúžila nikomu a ničomu. Aktuálnu situáciu preto vnímam ako príležitosť, že po rokoch chátrania je možné tomuto miestu vrátiť život a vrátiť kultúru,“ doplnil Kusý, ktorý vníma Istropolis nielen ako starosta, ale aj ako obyvateľ tejto mestskej časti.

Investor po zdĺhavých rokovaniach so samosprávou pristúpil na požiadavky mestskej časti vrátane tej, že novú kultúrno-spoločenskú sálu minimálne pre 1 650 sediacich divákov postaví v prvej fáze projektu. V opačnom prípade zaplatí pokutu päť miliónov eur. Vyplýva to zo zmluvy, ktorú obe strany podpísali.

„Teším sa, že sa nakoniec podarilo uzavrieť poctivú a transparentnú dohodu," konštatoval spokojne starosta Nového Mesta Rudolf Kusý, ktorý trval na bezpodmienečnom zachovaní kultúry na tomto mieste.

Podpísané boli aj ďalšie záväzky, na ktorých starosta trval. Ide o zachovanie a znovupoužitie hodnotných prvkov pôvodného Domu odborov, ako sú vitráže, keramický reliéf, zverokruh či fontána pri Dome techniky a zachovanie vonkajšieho i vnútorného mramoru. Investor zachová aj hodnotné platany, ktoré presadí, a ako súčasť projektu vybuduje verejnú škôlku.

Spoločnosť Immocap potvrdila, že na mieste plánuje vytvoriť nový, živý priestor pre bývanie, prácu, trávenie voľného času a zachová aj kultúrno-spoločenskú funkciu. „Na príprave projektu pracujeme viac ako 4 roky, zorganizovali sme veľkú medzinárodnú architektonickú súťaž, ktorej víťazom sa stali renomované holandské ataliéry KCAP a Cityförster.  Sme hrdí, že na Trnavské mýto prinášame projekt, ktorý zásadne zlepší život Bratislavčanov v mnohých ohľadoch,“ vraví Martin Šramko.

Proces zmeny starého chátrajúceho objektu na Nový Istropolis sa teda rozbehol.

Immocap začne v prvej polovici januára 2022 s montážou stavebného oplotenia okolo bývalého Domu odborov, ktoré poslúži aj ako komunikačný prostriedok s verejnosťou. V tejto fáze sa tiež začne s prvými prácami na fasáde a demontovaním kubánskeho mramorového obkladu. Ten šetrne uskladnia, aby bol pripravený na opätovné použitie priamo v Novom Istropolise, ale v prípade záujmu aj pre mestské či štátne organizácie.

Článok pokračuje na ďalšej strane

Na otázku, čo zo starého Istropolisu za každých okolností zachovajú, potvrdil developer svoj predchádzajúci zámer prebrať  po  svojom  predchodcovi tvaroslovie  fasády a interiéru. 

Mramor sa zachová

Na fasáde plánujú  opätovne použiť aj kubánsky mramor z vonkajšieho obloženia, ktorý v súčasnosti prechádza technickým auditom.  Spomínané výtvarné diela nebudú podľa developera prestavbou nijako ohrozené a ich umelecká hodnota zostane zachovaná, tak ako sa Immocap pôvodne zaviazal.

Nový Istropolis počíta s rozšírením verejných priestorov s prístupnou zeleňou až o 50 %. Aj hlavné námestie pred kultúrno-kongresovým centrom sa zväčší takmer o 30 %. Bratislavčania si budú môcť v Novom Istropolise sadnúť na lavičku v zákutiach s tieňom alebo do kaviarní a reštaurácií a potešiť sa výhľadom na fontánu a iné vodné prvky či kvety. Na námestie sa vráti čulý život, aký územie poznalo pred postavením Domu odborov.

Bude tu Národné kultúrno-kongresového centrum? 

Lokalitu Trnavského mýta a projekt Nový Istropolis považuje spoločnosť Immocap, aj vďaka skvelej dopravnej dostupnosti a súladu s územným plánom mesta, za najvhodnejšiu alternatívu pre vznik Národného kultúrno-kongresového centra (NKKC).

Pracovná skupina NKKC, ktorá posudzovala kandidátov, označila Nový Istropolis, ktorý s kultúrno-kongresovým centrom vo svojej stavbe počíta, ako najmenej rizikový a teda najvhodnejší. Lenže posledné slovo má ministerstvo financií a karty zamiešal minister Igor Matovič, ktorý považuje víťazstvo Istropolisu za podvod. 

Dotácia 60 miliónov eur od štátu na nNárodné kultúrne a kongresové centrum pre Istropolis je teda neistá.

Raz za 100 rokov?

Napriek tomu developer Istropolisu vyhlásil, že je pripravený kultúrno-spoločenskú funkciu na mieste zachovať aj v prípade, že štát o spoluprácu neprejaví záujem.

„Ponúkli sme štátu a Občianskemu združeniu za NKKC spolufinancovanie vlastnými zdrojmi vo výške 15,6 milióna eur. Immocap nemá záujem byť prijímateľom štátnej pomoci na výstavbu NKKC, pretože tým je podľa uznesenia vlády Občianske združenie NKKC. Máme záujem o dialóg s predstaviteľmi štátu aj s NKKC, pretože veríme, že kultúrno-spoločenská časť projektu v Novom Istropolise je niečo, čo sa môže podariť vybudovať na Slovensku raz za 100 rokov. Takýto projekt, by bol obrovským prínosom nielen pre Bratislavu, ale aj celé Slovensko,“ vysvetlil generálny riaditeľ Immocapu.

„V prípade, ak štát o takúto formu spolupráce neprejaví záujem, budeme hľadať iné možnosti financovania alebo úpravy kultúrnej časti projektu tak, aby bola zachovaná kultúra a zároveň to bolo financovateľné zo súkromného kapitálu,“ dodal  Šramko s tým, že zachovanie kultúry v Novom Istropolise v každom prípade developer splní a potvrdil to aj zmluvným záväzkom voči mestskej časti Nové mesto.

Kedy vlastne vznikol Istropolis?

Budova súčasného Istropolisu vyrástla v 80. rokoch minulého storočia. Na jeho mieste stál pôvodne palác grófa Berchtolda z prvej polovice 19. storočia a tiež staré centrálne trhovisko.

Foto nájdete v GALÉRII

Novomestská samospráva sa ho pred rokmi pokúšala odkúpiť, ale k dohode neprišlo. Odbory predali Istropolis súkromnému investorovi v roku 2017.

Čo si myslia Bratislavčania, nájdete na ďalšej strane.

Anketa: Čo si myslíte o búraní Istropolisu?

Jana (49)

Jednoznačne som za modernizáciu a prestavbu Istropolisu a verím, že vznikne moderná mestská štvrť s jedinečným zázemím pre kultúrne a umelecké podujatia. Je to síce moje destvo, prežila som tam všetky „pionierske“ akcie, neskôr tanečnú a ešte neskôr rôzne kultúrne podujatia, ale je to opacha, energetický žrút, určite to treba modernizovať. Videla som vizualizáciu a dúfam, že kým sa otrasieme z tohto covidu, dovtedy to postavia a budeme tam môcť chodit na koncerty a ine kultúrne akcie.

Igor (55)

Pamätám sa, keď Istropolis stavali, bol som vtedy učeň. Potom som tam dostal výučný list, takže tá stavba patrí do môjho života a bolo by mi ľúto, keby celkom zmizla.

Slávka (52)

Myslím si, že Istropolis k Bratislave patrí. Mal by sa zachovať. Aspoň v nejakej forme.