FOTO Známy taliansky šéfkuchár prekvapuje: Dva roky som sa učil jesť halušky

„V každej talianskej domácnosti a teda aj v mojej musia byť vždy doma cestoviny, kvalitný olivový olej, pečivo, parmezán alebo ovčí syr, ja mám rád mix Pecorino, teda kravský a ovčí syr pol na pol,“ vysvetľuje Andrea s tým, že doma musí mať vždy aj ryžu a paradajkovú omáčku.

K základnému vybaveniu jeho kuchynských zásob patrí tiež káva. Tú potrebuje každé ráno.

Čaj sa naučil piť až na Slovensku, a to zázvorovo-citrónový a zelený. V Taliansku sa pije viac ovocný a čierny čaj.

Z byliniek u neho nesmie chýbať oregano, bazalka, peperoncino, chilli, hluzovka, cesnak. Ten nám ukázal v spreji. „Takéto bylinkové spreje sú novinkou z Talianska, menej sa míňajú a ľahko dávkujú,“ hovorí šéfkuchár.

Sám o sebe tvrdí, že nie je náročný jedák. „Večer, keď prídem z práce a priateľka sa pýta, čo mi má pripraviť jesť, často mi stačí chlebík, syr, šunka, olivový olej a pohár vína,“ smeje sa.

„Moje tri najobľúbenejšie jedlá sú cestoviny, pizza a ryby,“ prezradil šéfkuchár s tým, že cestoviny má rád jednoduché, napríklad s olivovým olejom  alebo maslom a parmezánom. S olivovým olejom a parmezánom má rád aj ryžu. Z polievok obľubuje minestrone a fazuľovú s cestovinami, akú robievala jeho mama. Na Vianoce jedol s priateľkou viedenský rezeň a varené zemiaky.

K tekutým povinným zásobám u Andreu patrí červené  a biele víno, Prosecco a odkedy je na Slovensku, nechýba mu doma ani domáca slivovica.

„Tú si dávam, keď som chorý alebo keď som veľmi unavený, dám si pred spaním štamperlík,“ vysvetľuje Talian.

„Na raňajky mi stačí čistá káva, hodinu po nej alebo cestou do práce si zvyknem dať banán, ale keby som mohol, tak si dám ako typický Talian každé ráno kávu a croissant, “ približuje šéfkuchár svoje zvyky.

Z prístrojov v Andreovej kuchyni nesmie chýbať presso stroj a kuchynský robot, ktorý využíva na cesto, ale aj na iné recepty.

„Ale musím povdať, že niektoré veci rád miešam aj rukami, napríklad, keď robím mrežovník alebo cesto na pizzu, tak rád cítim cesto v rukách,“ hovorí Andrea s tým, že dôležité sú pre kuchára  nože a pre neho aj rôzne pomôcky na výrobu cestovín.  

Pokiaľ ide o potraviny, používa väčšinou talianske. „Nemal by som problém variť z talianskych surovín, ktoré predávajú slovenské reťazce, ale z Talianska si to viem objednať za lepšiu cenu a hlavne si môžem vyberať. Napríklad na Slovensku sa predáva 4 – 5 značiek cestovín, ale v Taliansku je 300 značiek cestovín. V tom je rozdiel a navyše sú v rôznych oblastiach rôzne suroviny, preto mám aj olivových olejov doma niekoľko. Slováci to až tak nerozlišujú, ale mali by sa naučiť čítať etikety a nekupovať olivový olej MADE IN EÚ. Keď je tam MADE IN ITALY, je záruka, že tie olivy boli vypestované a spracované v Talianku, ale čo sa týka chuti, tú by si mal každý vybrať podľa seba, to je ako s kávou,“ radí Talian.

Na otázku, koľko by Andrea Ena prežil s potravinami, ktoré má momentálne doma, vyhlásil, že týždeň určite. Jedol by hlavne cestoviny, rizoto a polentu.

V jeho rodnej Sardínii sú typickým jedlom plnené cestoviny. „Vyzerajú ako slovenské pirohy, ale sú plnené zemiakmi, mätou a jedia sa s paradajkovou omáčkou a strúhaným ovčím syrom,“ popisuje Andrea.

„Typické sardínske jedlo sú aj malé cestovinové červíky, ktoré sa pripravujú s čerstvou klobásou, paradajkovou omáčkou a šafranom. Urobí sa ragu a posype sa strúhaným ovčím syrom,“ dodáva s tým, že na Sardínii je viac oviec ako kráv, takže ovčí syr je dostupný a obľúbený.

Prvé slovenské roky prežil Andrea na Liptove, v Ružomberku. Nedalo nám teda nespýtať sa na bryndzu a halušky.

„Dnes mám halušky rád, ale trvalo viac ako dva roky, kým som sa ich naučil jesť, lebo mi ich vždy ponúkali so žinčicou, ktorú som nedokázal vypiť. Fakt je, že halušky som ešte variť neskúšal, ale s bryndzou som už experimentoval. Uvaril som s ňou naše gnocchi a pokojne by som dal bryndzu aj na pizzu,“ usmieva sa spokojne.