Následkom covidu je aj viac ŠIKANOVANÝCH DETÍ: Psychologička radí, ako sa brániť

Aké sú vaše skúsenosti s covidom? Prinieslo zatvorenie škôl na niekoľko  mesiacov viac alebo menej šikany? 

- Mnohé deti neboli počas pandémie v škole niekoľko mesiacov a vplývalo to na ne veľmi negatívne. Mnohé prežívali veľký stres, ako keď išli do prvej triedy. Keď prišli znova do kolektívu, boli zmenené, niektoré aj úplne inak vyzerali, boli pribraté či schudnuté, niektoré narástli. Už toto dalo priestor na určité doťahovanie či výsmech. 

Čo ešte bolo spúšťačom šikany? 

- Problémy vznikali, aj keď dieťa malo v triede určitú pozíciu a po návrate to už nebolo ako predtým. Mnohí prišli aj o staré priateľstvá. Preto sme hovorili s učiteľmi, aby venovali dostatočný čas adaptácii detí na nové prostredie  a aby sa venovali aj vzťahom v triede. Lenže aj učitelia boli po online výučbe vyčerpaní a v strese a často sami potrebovali pomoc. 

Kde sa dnes šikana objavuje najviac?   

- Presúva sa z reality viac do online priestoru, pretože deti sú teraz veľmi málo spolu vonku. Obmedzenia a online výučba priniesli to, že žiaci boli oveľa viac pri počítači a vytvorili si svoj virtuálny svet. Oveľa viac detí hrá počítačové hry a sú aj na sociálnych sieťach, a tam deti niekedy ubližujú aj nezámerne, napríklad, keď zdieľajú niečo, čo nie je príjemné inému dieťaťu. Stačí dať aj smajlíka či komentár  na smiešnu fotku a dotyčný sa cíti dotknutý. To si deti neuvedomujú, lebo nevidia hneď reakciu toho druhého. Je však ťažké vziať to späť.  

Šikanuje sa aj cez mobily? 

- Riešili sme napríklad strašenie detí výhražnou esemeskou z neznámeho čísla, kde sa písalo: Zomrieš, keď toto neprepošleš ďalej! Aj mne behali po chrbte zimomriavky, keď som to čítala, čo potom ten druháčik!  

Ako sa na to prišlo? 

- Našťastie sa chlapček, ktorý dostal esemesku, po pár dňoch zdôveril so svojím strachom rodičom a mamička to začala riešiť. Väčší chlapci si z menších chceli len vystreliť, ale hranica medzi doťahovaním a šikanou je veľmi tenká. Ale sú aj deti, ktoré zámerne ubližujú, ktoré si to naplánujú s cieľom urobiť tomu dieťaťu naozaj zle, lebo vedia, že sa nedude vedieť brániť.  

Prečo to robia? 

- Majú potrebu mať navrch a niekomu ublížiť.  Niekedy deti samy zažívajú doma násilné správanie alebo majú iné problémy, ktoré takýmto spôsobom dávajú najavo.

Ide hlavne o fyzické alebo psychické násilie? 

- Psychická šikana je typickejšia u dievčat a fyzická u chlapcov. U dievčat je to najčastejšie posmievanie sa a vylúčenie z kolektívu.  

Čo všetko možno nazvať šikanou a kedy to má dieťa hlásiť dospelým? 

- Šikana sa deje vtedy, keď je nerovnováha síl a keď niekto, prípadne viacerí robia to, čo druhému ubližuje, s cieľom ponížiť ho, ublížiť, robiť mu zle a obeť sa nemôže brániť alebo nie je schopná  ubrániť sa. V škole to môže byť napríklad  aj ničenie vecí, branie desiaty či peňazí. Často tiež agresori nútia dieťa urobiť niečo, čo je proti jeho vôli. Takže rodičia by si mali všímať aj také signály, či napríklad dieťa nechodí domov hladné, hoci dostalo dosť desiaty, alebo či doma neberie peniaze, ktoré musí niekomu nosiť.   

Kto býva najčastejšie obeťou?  

- Obeťou šikany môže byť ktokoľvek. Častejšie to býva dieťa, ktoré má málo kamarátov, niečím sa odlišuje od iných, výzorom, oblečením či pôvodom, alebo má nejaký hendikep, napríklad telesný. Ale aj keď v niečom vyniká, napríklad v učení alebo športe a agresor chce mať navrch. Deti, ktoré majú pocity menejcennosti alebo sú utiahnuté, sú pre agresora ľahším cieľom. 

Článok pokračuje na ďalšej strane

Kto je vlastne agresor a prečo to robí?   

- Agresorom sa stávajú aj deti, ktoré samy boli obeťami šikany. Niekedy majú príliš autoritatívnych a tvrdých rodičov alebo naopak rodičov, ktorí sa o nich nezaujímajú a tieto deti sa nevedia vcítiť do pocitov toho druhého. Niekedy i napriek snahe a záujmu rodiča dieťa nemá dostatočne rozvinuté sociálne zručnosti.  Útočníkovi často ide o pozornosť, chce mať pocit prevahy, dokazuje si svoju moc alebo pozíciu v triede. Niekedy agresor v dôsledku negatívneho vplyvu rovesníkov skúša hranice sociálnych vzťahov. 

Prečo šikanované deti nežiadajú hneď o pomoc rodičov alebo učiteľa? 

- Nenapadne im, že by sa mohli zdôveriť dospelému alebo sa obávajú toho, že sa potom situácia ešte zhorší. Preto o šikane treba neustále rozprávať, aby deti vedeli, že nie je v poriadku, pokiaľ niekto niekomu ubližuje a hlavne, že šikana sa dá zastaviť.  

Čo šikanovanému hrozí, ak sa podrobí?  

- Pokiaľ sa šikanovaný nikomu nezdôverí, akoby mlčky dával súhlas agresorovi a šikana naberá na intenzite.  Pri neriešenej šikane môže mať dieťa problém so spánkom, s chuťou do jedla a rapídne sa zhoršia jeho výsledky v škole. Môžu sa objaviť psychosomatické ťažkosti, bolesti hlavy a brucha. Môže to vyústiť v depresie a pokus o samovraždu. 

Má šancu brániť sa? Ako?   

- Šikanované dieťa potrebuje pomoc dospelých. Nemôžeme očakávať, že šikanu zvládne samo. Dôležitá je aj psychologická pomoc a poradenstvo pre obeť, agresora a ich rodičov. 

Komu sa šikanované dieťa najčastejšie zverí?   

- Najčastejšie rodičom, ale, žiaľ, štatistiky hovoria, že je málo detí, ktoré sa dospelému zdôveria.  

Čo má urobiť rodič, ak dieťa príde s týmto problémom?  Môže nesprávnou reakciou situáciu ešte zhoršiť?  

- Áno. Dôležité je, aby pokojne dieťa vypočul a nechal rozprávať, až potom mu kládol otázky. Mal by sa dohodnúť s dieťaťom na ďalších krokoch. Porozprávať sa s ním, na koho sa obrátia, či na pani učiteľku, riaditeľku alebo na školského psychológa. Dôležité je komunikovať o ďalšom postupe aj s dieťaťom.  

Nadácia Markíza spustila veľký projekt boja proti šikane a vy ste jeho odbornou garantkou. V čom spočíva?  

- Cieľom projektu ODPÍŠEME TI je podať pomocnú ruku tým, ktorí to potrebujú, deťom, rodičom, ale aj pedagógom. Okrem aktivít, ktoré sme už zrealizovali a na ktorých pracujeme, sme radi, že sme aktuálne predstavili v rámci projektu aj pesničku, ktorú naspievali a autorsky pripravili Jana Kirschner a Separ s odkazom – Povedz to nahlas.  

Web www.odpisemeti.sk, ponúka možnosť urobiť dôležitý prvý krok a dieťa, ale aj dospelého človeka konajúceho v záujme dieťaťa, nasmeruje na správnu cestu riešenia. Pomoc je poskytovaná prostredníctvom anonymnej Linky detskej istoty – na bezplatnom telefónnom čísle 116 111, ktoré je k dispozícii 24 hodín, 7 dní v týždni, ale aj cez chat, ktorý je na webe dostupný vo vybraných hodinách. Návštevníci na stránke nájdu tiež množstvo dôležitých informácií o téme, ako aj zaujímavé videá a články

Príbehy z praxe psychologičky nájdete na ďalšej strane

O tom, že šikana má hlboký a dlhodobý vplyv na osobnosť človeka, svedčia aj nasledujúce prípady z praxe psychologičky Petry Arslan Šinkovej:

Príbeh 1

Vyhľadala ma, až keď sa sama stala matkou. So šikanou bojovala takmer celú základnú školu. Jej problémy nikto
neriešil.

Mávala časté bolesti brucha a hlavy, dokonca ju ako dieťa niekoľkokrát hospitalizovali na podozrenie
zápalu slepého čreva a iných diagnóz, ktoré sa nepotvrdili. Šikana sa začínala najprv posmievaním za oblečenie, jej
mama šila, a tak mávala zaujímavé netradičné oblečenie, ktoré sa stalo terčom výsmechu.

Potom posmešky prešli k fyzickým útokom na školskom dvore cez veľkú prestávku. Podrážanie nôh, strkanie, ničenie oblečenia. Celý čas trpela pocitmi menejcennosti, viny a hanby. Neskôr trpela panickými záchvatmi.

Keď sa stala matkou, mala veľký strach, že bude šikanované aj jej dieťa.

Príbeh 2

Dievča, ktoré kamošky nebrali v triede veľmi medzi seba, sa posťažovalo mame. Mama sa porozprávala s pani
učiteľkou a tá s dievčatami.

Spolužiačky sa na dievča nahnevali a začali ju zámerne prehliadať, ignorovať, nepozvali ju na oslavy ako jedinú z dievčat, nikto s ňou nechcel sedieť, cez prestávku s ňou neprehovorili ani slovo a pod. Trápila sa, ale nechcela nič hovoriť rodičom, aby sa spolužiačky nehnevali ešte viac.

Chodila často na toaletu, hlavne cez vyučovacie hodiny, pretože sa cítila v škole zle a unikala tak na miesto, kde bola osamote.
Rodičia ma vyhľadali, že je smutná, bez nálady, dostavilo sa nechutenstvo a odmietala chodiť do školy. Škola bola otvorená na spoluprácu, zrealizovala som sociometrický dotazník a pomocou projektívnych metód a rozhovorov s deťmi sa potvrdila šikana.

Dôležitá bola práca s triedou, hranie rolí a rozhovory. Dievčatá si neuvedomovali, ako veľmi ich spolužiačka trpí. Situácia sa podchytila a dievča nemuselo meniť školu, nakoniec si dokonca našlo v triede najlepšiu kamarátku.

Príbeh 3

Žena, ktorá zažila psychickú šikanu v základnej škole. Vysmievanie, branie desiaty, ničenie vecí, zámerné ignorovanie, dokonca pľutie do desiaty, vysypaná taška, schovávanie osobných vecí bolo na dennom poriadku.

Nezdôverila sa nikomu. Prešla si fázami, keď pociťovala strach, hnev, frustráciu. Aj po rokoch sa chcela pomstiť. Keď sa stala matkou, mala prehnané ochranárske reakcie. Len čo niekto jej dieťaťu na ihrisku zobral hračku, reagovala neadekvátne. Dieťa odhlasovala z krúžkov, ak dieťa malo náhodou s niekým bežný konflikt, nenechávala ho v družine, zakazovala kamarátov, keď sa jej zdalo, že nerobia po vôli jej dieťaťa. Mala strach, že aj jej dieťa bude obeťou šikany.

Ale týmto hyperprotektívnym prístupom ho ešte viac zúskostňovala a dieťa bolo veľmi zakríknuté a pasívne. Pomohli jej psychoterapeutické sedenia, vďaka ktorým sa učila pracovať so svojím hnevom a strachom.

Príbehy zverejňujeme so súhlasom dotknutých osôb.