Konečne sme sa DOČKALI: Na Slovensku otvorili prvé centrum, v Česku ich majú už osem!

„Podarilo sa nám dať dokopy tím elitných odborníkov na detské choroby, úrazy a zranenia. Pacientov primárne privezú priamo k nám a budú rýchlejšie ošetrení. Minimalizujeme tým druhotné lekárske výkony a sekundárne presuny pacientov. Znížime tak nielen pravdepodobnosť úmrtia v ťažkých prípadoch, ale aj počet prípadov s trvalými zdravotnými následkami,“ vysvetlil generálny riaditeľ Národného ústavu detských chorôb Ladislav Kužela.

Slovensko si muselo na prvé Centrum detskej traumatológie počkať až do roku 2019. Napríklad v susednej Českej republike ich majú už osem! Národný ústav detských chorôb ho vytvoril v rámci Kliniky detskej chirurgie. Po dobudovaní Neurocentra a doriešení logistiky spĺňa centrum náročné európske kritériá na vznik špičkového pracoviska pre deti. Dôležitou súčasťou nového projektu je prvotné triedenie detských pacientov podľa akútnosti stavu (tzv. triáž systém). Ten musí ovládať aj Zdravotná záchranná služba.

Medzi prvých pacientov patrí aj dvojročný Markusko, ktorého sprevádza mama Patrícia. Do rúk odborníkov sa dostal po úraze na víkendovej chate. „Bola to nešťastná náhoda, pri ktorej zle dopadol na nožičku. Chcel sa pozrieť do suda, ale pošmykol sa. Išli sme najskôr do nemocnice v Myjave, odkiaľ nás v priebehu hodiny previezli na Kramáre. Nie je to ľahké, keď musíte ležať skoro nehybne v nemocnici. Markus to však zvláda veľmi dobre, hoci aj my si v slabšej chvíľke trochu poplačeme,“ prezradila Patrícia.

Chlapček utrpel komplikovanú fraktúru stehennej kosti, ktorej úlomky boli posunuté. Ak by sa to zahojilo v klasickej pozícii, tak by mal pacient krivú nohu na celý život. Markus má nožičku na špeciálnej dlahe. Pomocou špagátikov mu ju lekári ťahajú do správnej pozície, aby sa dobre zrástla. Následne príde na rad termoplastová dlaha, s ktorou sa už pacient dolieči doma.

Do Centra detskej traumatológie, žiaľ, privážajú deti ešte v kritickejšom stave, než v akom bol Markus. V takých prípadoch rozhodujú o živote malých pacientov doslova minúty. „Sú fraktúry, ktoré sa musia riešiť čím skôr. Napríklad zlomenina krčka stehennej kosti, kde hrozí odumretie hlavice. Alebo fraktúra lakťa, kde hrozí, že cieva sa môže uzavrieť. V ťažkých prípadoch musíme niekedy ešte pred zákrokom odsať aj zvyšky jedla z brušnej dutiny či hrtana,“ prezradil lekár Ľubomír Sýkora.

Časté a nebezpečné bývajú úrazy hlavy. Ročne na klinike zaznamenajú okolo 700 prípadov, pričom až 70 z detí má prasknutú lebku. „Väčšinou ide o priamy náraz na lebku. Tieto zranenia sú nebezpečné v tom, že deti nebývajú v bezvedomí. Rodičia prídu neraz až na druhý-tretí deň, pretože sa tam dieťaťu vytvorí krvná zrazenina, ktorá rastie,“ dodal detský odborník Sýkora.

Počet ošetrení: 18 000
Počet zlomenín: 3000
Zatvorené repozície: 500
Otvorené operácie miniinvazívne metódy: viac ako 500
Komplikované fraktúry s použitím pomôcok: 400
Úrazy hlavy: 700 detí
Prasknutá lebka: 70
Operácia CNS (pre zakrvácanie): 12
Polytraumy: 20 detí
Poranenia brušnej dutiny (slezina, pečeň a obličky): 20 detí
Hospitalizácia: 2500 detí