Michal Wiezik
Michal Wiezik
Zdroj: Jaroslav Novák

Výzvu na zelený reštart Európy, ktorú iniciovali ministri životného prostredia naprieč európskymi krajinami, podpísal aj minister Budaj. Môžete vysvetliť jednoducho laikovi, čo je základnou myšlienkou výzvy a na čo sa zameriava?

- Pred krízou s COVID-19 Európska únia veľmi jasne deklarovala, že na zabezpečenie našej budúcnosti potrebujeme prejsť na spôsob života, ktorý bude v súlade s našou planétou, bude udržateľný, zdravý, nebude znižovať pestrosť života, nebude poškodzovať klímu a životné prostredie. Kvôli tomu bol vytvorený tzv. Európsky ekologický dohovor (angl. Green Deal), ktorý má napĺňať tieto ciele – napr. znížiť množstvo emisií do roku 2030 o 55% a v roku 2050 dosiahnuť uhlíkovú neutralitu - koncentrácia oxidu uhličitého už nebude stúpať naším pričinením.

Ani pandémia na tom zrejme nič nezmenila, keďže výzvu na zelený reštart krajiny prijali...

- Po vypuknutí krízy sa objavila nanovo diskusia, že na to, aby sme obnovili ekonomiku, budeme musieť tieto naše ciele odložiť. Výzva ministrov životného prostredia, no nie len táto, však zdôrazňuje, že obnova ekonomiky musí byť založená na princípoch ekologického dohovoru, inak bude len krátkodobá a situáciu vo výsledku ešte zhorší. Ja s tým plne súhlasím, podpora starých spôsobov poškodzujúcich naše zdravie, životné prostredie a ohrozujúcich naše prežitie nemôže byť riešením súčasnej krízy.

Pracovníci z virologického inštitútu, ktorý sa nachádza vo Wu-chane, bývalom epicentre celosvetovej pandémie koronavírusu.
Pracovníci z virologického inštitútu, ktorý sa nachádza vo Wu-chane, bývalom epicentre celosvetovej pandémie koronavírusu.
Zdroj: Virologický inštitút vo Wu-chane

Európska únia a štáty teda naďalej myslia na ekológiu. Okliešti tieto snahy celosvetová koronakríza?

- Je to pravdepodobné. Ide teraz o to, aby oslabenie ekologických cieľov bolo len v nevyhnutne potrebnej miere. Podporovatelia zeleného smerovania a zeleného reštartu nie sú demagógovia, sprísňovanie environmentálnych štandardov bude možné naozaj len vtedy, ak odstránime nebezpečenstvo vážnych kolapsov ekonomík, ktoré v horšom scenári môžu byť až na úrovni bankrotu jednotlivých štátov. Naozaj v takomto svetle je zelený reštart nadstavbou, i keď kriticky dôležitou, môže prísť až potom, ako budú zabezpečené základné potreby spoločnosti a bude dosiahnutá stabilita. Len pre ilustráciu: regeneráciu ekonomiky a priemyslu na úroveň pred vypuknutím COVID-19 pandémie môžeme očakávať až do piatich rokov – ekonomické dopady sú už teraz ohromné!

Neustále sa objavujú fotografie, ako planéta ožíva a čistí sa, keďže pandémia obmedzila priemyselnú výrobu. Sú tie fotografie naozaj reálne? Naozaj dochádza k výraznému čisteniu životného prostredia?

- Áno, najmä v spojitosti s obmedzením spaľovania fosílnych palív poklesli veľmi výrazne oxidy dusíka. Tie sa uvoľňujú najmä pálením uhlia a z dopravy, čiže ich pokles bol veľmi výrazný, keď ľudia prestali cestovať a mnohé priemyselné odvetvia utlmili svoju prevádzku.

Ovzdušie nad Slovenskom v marci 2019 (vľavo) a v marci 2020.
Ovzdušie nad Slovenskom v marci 2019 (vľavo) a v marci 2020.
Zdroj: Andrea Suľová (FB)

Máme vôbec šancu si niečo takéto uchovať?

- Je to len o vypnutí, keď sa obmedzenia zrušia, znečistenie sa znovu objaví, a môže byť ešte horšie. Práve o tom je zelený reštart, o zavádzaní takých postupov, ktoré by ani pri rastúcej ekonomike takéto znečisťovanie nespôsobovali. Boli by založené na obnoviteľných a nizkouhlíkových spôsoboch výroby energie, dopravy, obehových ekonomikách, ktoré výrazne znižujú množstvo odpadu a energetickú náročnosť a pod. Zelený reštart je vlastne prechod na ekonomiku 21. storočia, zatiaľ sme fungovali na princípoch priemyselnej revolúcie, čo je koncept posledných dvoch storočí.

Takže nemáme šancu udržať klímu v lepšom stave? Po obnovení bežného života zase všetko vráti do obdobia pred koronakrízou?

- Je to komplikované. Keď hovoríme o klíme, musíme hovoriť o celej planéte. Zatiaľ napríklad nebol nemeraný pokles CO2 v atmosfére, aj keď podiel emisií z dopravy, najmä tej leteckej, veľmi výrazne poklesol. Som veľmi zvedavý na dáta, ktoré tento pokles zaznamenajú. Určite je zaujímavý aj napríklad pokles ťažby dreva, odlesňovania. Ale akonáhle klesne riziko nákazy, štáty sa budú snažiť obnoviť svoju ekonomiku. Po pauze pre životné prostredie tak môže nastať obdobie ešte výraznejšieho, doslova sileného poškodzovania.

Odstavenie dopravy vyčistilo ovzdušie, ale zrejme iba dočasne.
Odstavenie dopravy vyčistilo ovzdušie, ale zrejme iba dočasne.
Zdroj: Milan Kapusta

Predsa len teda ekonomika v konečnom dôsledku prírode, ovzdušiu a klíme uškodí...

- Hlavní hýbatelia ekonomiky sú ľudia, teda my všetci, ktorí denne nakupujeme, čím vytvárame dopyt a ovplyvňujeme ponuku. Myslím si, že to ako rýchlo sa zlepšilo životné prostredie, keď sme znížili znečistenie z priemyslu, zasiahlo pozitívne mnohých. Nemám pocit, že by po kríze utíchlo presvedčenie študentského hnutia za ochranu klímy, práve naopak.

Čo môže každý jeden z nás urobiž pre ekológiu?

- Bude na nás, čo budeme ochotní podporiť, a čo budeme od výrobcov a vlády žiadať, ako veľmi nám bude záležať na životnom prostredí, ktoré potrebujeme ale aj ovplyvňuje každý. Naša spoločnosť bude po kríze iná, dúfam len, že ekonomické problémy, ktoré nastanú nám neznemožnia byť ekologickými. Stále bude platiť pomerne smutné no pravdivé tvrdenie, že na mŕtvej planéte sa biznis robiť nedá!

Na snímke turisti počas túry v Malej Fatre, v pozadí Krivánska Malá Fatra. V Terchovej dňa 19. apríla 2020.
Na snímke turisti počas túry v Malej Fatre, v pozadí Krivánska Malá Fatra. V Terchovej dňa 19. apríla 2020.
Zdroj: TASR/Erika Ďurčová

Ľudia rešpektujú zákaz pohybu v skupinách a v mestách, o to viac však chodia do prírody. Nemôže sa tak stať, že práve týmto prírode ublížia? Že sa lesy a iné prírodné zákutia stanú obeťou návalu ľudí, ktorí prídu za čerstvým vzduchom a slnkom?

- Ľudia musia chodiť do prírody, aby ju mohli chrániť. O tom som presvedčený. Kontaktom s prírodou si k nej človek buduje vzťah a následne je pripravený a ochotný zachovať to, čo má rád. Z tohto pohľadu sme najväčšiu škodu spravili, keď sme verejnosti obmedzili voľný pohyb v chránených územiach. Bežný národný park je z 99% neprístupný, pohybujete sa len po vyznačených chodníkoch. Ľudia tak nespoznajú jeho zákutia, uzavreté doliny, v ktorých sa ale zároveň realizuje lesná ťažba alebo iná devastácia prírody. No ľudom tá dolina nič nehovorí, je pre nich cudzia, nemajú pocit, žeby mali proti tomu zasiahnuť. Príkladom je napr. Tichá dolina v Tatrách, do roku 2007 o nej nik netušil, až blokáda ťažby zo strany občianskych aktivistov na ňu upozornila, a z tejto doliny sa stal symbol prísnej ochrany prírody pred ľudskými zásahmi. Odvtedy je to asi najznámejšia dolina v Tatrách, ľudia ju milujú, navštevujú a stala sa nedotknuteľná. Žiadna ťažba v nej už nehrozí.

Takže po ľuďoch neostáva v prírode žiadna škoda, nie je tam žiadny problém?

- Zvýšený pohyb ľudí v prírode má momentálne aj svoje negatíva. Nie je to ale o množstve ľudí, je to o spôsobe, akým sa v prírode správame. Naše lúky a lesy skrátka nie sú dosť veľké na to, aby sme sa v nich mohli správať bezohľadne, a nikdy nebudú dosť veľké na to, aby uniesli našu aroganciu a neporiadok. Keď sa budeme v prírode správať kultúrne, rozumne a nebudeme porušovať platné pravidlá - je nelegálne voziť sa po rezervácii na motorových vozidlách, vytvárať divoké skládky odpadov, zakladať požiare, umývať auto v potoku, tráviť jedmi dravé vtáky, vypaľovať trávu, stavať bez povolenia budovy, ničiť a poškodzovať životné prostredie - môžeme byť v prírode všetci a bude to dobré aj pre našu spoločnosť a prírodu.

Mohlo by vás zaujímať: