Nastal HISTORICKÝ OKAMIH: Po 175 rokoch otvorili ČASOVÚ SCHRÁNKU z Michalskej veže

V stredu večer, za splnu mesiaca, otvorili časovú schránku, ktorá bola hermeticky uzavretá 175 rokov. Popri tom odborníci diskutovali o rekonštrukcii Michalskej veže. 

Časová schránka bola vyrobená z medi a do sochy bola vložená v roku 1845. V stredu večer ju v priamom prenose  opatrne ručne dlátom a kladivom otváral akademický sochár  a reštaurátor Stanislav Kožela. „Schránka je hermeticky uzatvorená a spoj je precínovaný, preto dúfame, že kokumenty v nej budú v dobrom stave,“ povedaľ Kužela, keď sa púšťal do práce.

Schránku otvárali v Starej radnici, presne na mieste, kde bola pred 175 rokmi uzatvorená. Rovnako ako vtedy, aj teraz bol pri tom mestský archivár.

Na schránke sú písmená ME, pri ktorých si historici nie sú istí, čo znamenajú, a rok 1758, teda rok, kedy bola plastika dokončená.

V časovej schránke boli tieto predmety:

• Dobové platidlá - bankovky aj mince
• Kapsula s relikviami svätých
• Výmenné lístky
• Zloženie mestskej rady v roku 1810 a 1812
• Medené platničky o zhotovení sochy
• Báseň v latinčine od mešťanostu Langa 

Čo je časová schránka?

Zvyčajne ide o hermeticky uzavretú nádobu či škatuľu, do ktorej sa pri dôležitých dejinných momentoch, zvyčajne obnovách budov, vkladajú predmety typické pre danú éru.

Obsah schránky zo sochy archanjela Michala pochádza z obdobia poslednej veľkej rekonštrukcie Michalskej veže v roku 1845.

Verejné otvorenie vzácnej schránky zorganizovali spoločne Bratislavské kultúrne a informačné stredisko, Múzeum mesta Bratislavy a Bratislava - hlavné mesto SR.

Čo vložíme do schránky my?

V diskusii počas live streamu prezradili  primátor Bratislavy Matúš Vallo, riaditeľka Múzea mesta Bratislavy Zuzana Palicová, zástupcovia spoločnosti PamArch zodpovední za rekonštrukciu veže a ďalší odborníci aj to ako napreduje generálna rekonštrukcia Michalskej veže,  aká bude ďalšia cesta časovej schránky a diskutovali o tom, aký by mal byť  približne obsah, ktorý do nej vložíme pre budúce generácie my.

„Michalská veža je síce stavba z 15. storočia, ale tú podobu, akú poznáme my získala až v roku 1758 a tento rok je napísaný aj na schránke. To preto, že v tom roku sa na vežu osadená socha Archanjela Michala, do ktorej bola vložená táto schránka,“ prezradila riaditeľka Múzea mesta Bratislavy Zuzana Palicová s tým, že schránka bola otvorená v roku 1812 a potom v roku 1845. Takže v stredu sme ju otvorili po viac ako  175 rokoch.

Prečo práve teraz? „Mylím, že Michalská veža si to vypýtala tým, že potrebovala rekonštrukciu,“ vysvetlila Palicová s tým, že táto stavba je v Bratislave tretia najnavštevovanejšia budova v správe múzea. Prvou je hrad Devín a druhou Stará radnica, v ktorej sa schránka otvárala.

Článok pokračuje na ďalšej strane

Predmety v schránke: Jeden prekvapil

Tejto udalosti sa zúčastnil aj primátor Matúš Vallo, ktorý bol vlastne iniciátorom to, že schránka sa otvorila v priamom prenose. „Chcel som, aby odkaz, ktorý tam pred 175 rokmi vložilo zopár ľudí, videlo teraz veľa ľudí naraz,“ vysvetlil Vallo svoje pohnútky.

V schránke sa nachádzali väčšinou očakávané predmety. Boli to dobové platidlá v podobe bankoviek aj mincí, kapsula s relikviami 9 svätých, výmenné lístky popísané aj v slovenčine, na jednom bolo napísané 50 zlatých.

V schránke boli aj medené platničky o zhotovení sochy a jej opravách s menom autora, ktorý sochu zhotovil za 200 zlatých.

Medzi listinami bolo aj zloženie mestskej rady v roku 1810 a 1812.

Bol tam aj list zhotoviteľov veže,v ktorom sa okrem iného píše: „Pri tejto stavbe sme použili ruku a usilovnosť a s pomocou božou sme túto vežu vyviedli do výšky. Vy, ktorí tento lístok nájdete a prečítate, spomeňte si na zomrelých a pomodlite sa za trpiace duše.“

Bola tam aj listina popisujúca vtedajšiu vládnu elitu, teda Máriu Teréziu a jej manžela a tiež richtára Františka Nozdrovického a popisuje sa v nej tiež, aké práce sa na Michalskej veži vykonali. 

Na jednej listine sú červenou farbou zvýraznené písmená, ktorých súčet v rímskej sústave dáva rok 1845, teda rok, keď bola onovená veža aj socha svätého Michala.

Prekvapením bola báseň v latinčine od vtedajšieho vicenotára mesta a zastupujúceho senátora Karola Langa v takomto znení:

Zbožnosť mi dala silu

Krotím strašného draka.

Hľa, pod mojimi nohami zvíja sa príšera.

Nasleduj ma Prešporok!

Kroť drakov, ak jestvujú.

Zbožnosť dodá silu.

Nad všetkým zvíťazí láska.