Dlhoočakávané bratislavské PLANETÁRIUM má smolu: Miesto neho bude PARK!

Možno ste už aj vy počuli, že v Bratislave malo vzniknúť úplne nové, moderné planetárium. Pozor, nemalo však ísť o hvezdáreň, ktorá slúži na pozorovanie hviezd ďalekohľadom. Keď hovoríme o planetáriu, ide o projekčnú plochu polguľovitého tvaru, na ktorú sa dá premietať vlastne čokoľvek. Obvykle ide o nočnú oblohu, no výnimkou nie je ani taký podmorský svet.

Bratislavské planetárium malo vzniknúť na mieste bývalého Parku oddychu a kultúry (PKO) pri Dunaji v Starom Meste. Súčasťou PKO bol v minulosti aj astronomický úsek. Aktivisti z občianskeho združenia Slovenské planetáriá vysvetľujú, že práve ten mal slúžiť ako provizórne astronomické pracovisko pre verejnosť. Práve preto, že v hlavnom meste nebola ani verejná hvezdáreň, tobôž nie planetárium. Pre zaujímavosť, Bratislava má byť posledným hlavným mestom spomedzi členských štátov Európskej únie bez planetária.

"Na základe zmluvy z roku 2015 v rámci vyrovnania záväzkov medzi mestom a developerom sa dohodlo zachovanie verejnej funkcie aspoň v časti priestoru bývalého PKO. Hlavným objektom tohto vyhradeného verejného priestoru malo byť planetárium práve preto, že je to inštitúcia, ktorá v Bratislave dlhodobo chýba. V roku 2018 bolo podpísané trojstranné memorandum o spolupráci na projekte medzi mestom, developerom a občianskym združením Slovenské planetáriá," napísali aktivisti na sociálnej sieti s tým, že projekt napredoval a nakoniec sa dostal do fázy, kedy je všetko pripravené na realizáciu.

Aj keď všetko vyzeralo už ružovo, svet kultúry, no i vzdelávania v hlavnom meste nakoniec dostal poriadnu facku. Aktivisti tvrdia, že vo štvrtok 22.6.2023 dostali správu o tom, že Magistrát sa nakoniec dohodol s developerom inak a z projektu planetária má byť nakoniec iba verejný park. "Zrušenie už 8 rokov pripravovaného projektu, ktorý má výrazne slúžiť na tento účel a nahradiť ho verejným parkom je priamy krok proti deklarovaným princípom," konštatujú smutne aktivisti.

Primátor Matúš Vallo navrhol odstúpiť od doterajšej zmluvy. Tá zaväzovala investora postaviť a prevádzkovať na vlastné náklady planetárium 30 rokov, ako verejnoprospešnú inštitúciu so zmluvne záväznými parametrami a namiesto toho navrhuje na mieste ponechať zelenú plochu, dodať projektovú dokumentáciu na premostenie Staromestskej a vo vzdialenejšej budúcnosti má investor zaplatiť mestu 8,12 mil. eur do rozpočtu mesta na bližšie neurčené výdavky. "Táto suma by rozhodne nepostačovala na realizáciu Plató či na iné investičné projekty," hovorí Juraj Kubica z OZ Slovenské planetáriá.

To by však podľa neho mohlo byť až po roku 2030. "Oproti tomu je projekt planetária kompletne pripravený na realizáciu a stačí začať s výstavbou. Planetárium má navrhnutý interiér, technické vybavenie, finančný plán nákladov a výnosov aj ďalšie podrobnosti. A návrh dodatku primátor dohodol za zatvorenými dverami, takže sa k tomu verejnosť dostala až krátko pred hlasovaním a odmieta materiál stiahnuť, hoci žiadame o čas na verejnú diskusiu a predloženie vecnej argumentácie v prospech planetária, keďže vidíme vo verejnom priestore mnoho zavádzajúcich a nepresných informácií," dodáva Kubica. Hovorkyňa Magistrátu vraj dokonca dostala pokyn, že s aktivistami z občianskeho združenia Slovenská planetáriá nemá už viac komunikovať.

Mesto podľa neho ďalej argumentuje, že planetárium nepotrebuje, lebo veda a technika už pokročila. Aktivisti sa zhodujú, že podľa tejto línie úvah by pokročilá virtuálna realita mohla nahradiť aj divadlá, múzeá a galérie, keďže stačí kvalitná digitálna technika a netreba udržiavať drahé verejné inštitúcie.

"Planetárium nie je len kvalitná projekcia, ktorá tvorí technický základ planetária. Je to aj inštitúcia, ktorá zabezpečuje spoločenskú funkciu, je to miesto stretávania sa ľudí, odkiaľ sa šíri osveta o fungovaní sveta, ktorá je v súčasnom svete dezinformácií mimoriadne dôležitá," vysvetľuje Kubica s tým, že na internete možno nájdete všetky fakty o vesmíre, ale aj rozličné nezmysly, povery, či nebezpečné klamstvá. Planetárium je podľa neho miesto popularizácie prírodných vied, ale aj miesto kultúrneho zážitku, kde môžu vystupovať audiovizuálni umelci, hudobníci, performeri a tvorcovia rôzneho zamerania.

Ako Kubica dodáva, iné mestá v blízkom okolí Slovenska investujú do planetárií. Planetárium Praha čaká rekonštrukcia za 300 miliónov korún (približne 12.5 mil. EUR). V Brne iba nedávno dokončili rekonštrukciu za 97,4 mil. CZK (približne 4. mil EUR). Berlínske planetárium prešlo obnovou za 13 mil. EUR.

Ku veci sme oslovili aj Magistrát hlavného mesta SR. "Pri prezentácii zámeru River Park v roku 2015 developer povedal, že na mieste PKO vytvorí modernú a atraktívnu alternatívu ku kultúrnemu stánku PKO, ktoré zbúral. Planetárium však takouto alternatívou podľa nášho presvedčenia nie je," konštatuje Dagmar Schmucková, hovorkyňa Magistrátu hlavného mesta s tým, že povinnosťou zodpovedného mesta je zabezpečiť aby protihodnota za stratené funkcie bola čo najviac v prospech Bratislavy a jej obyvateľov.

Návrh novej dohody, ktorú predkladajú na zastupiteľstvo takúto protihodnotu podľa nej prináša. "Jednak preto, lebo záväzok developera investovať približne 8 mil. eur do svojho vlastného majetku, nahrádzame jeho záväzkom dať, prostredníctvom nepeňažného daru a peňažného plnenia, takmer 11 mil. eur priamo do majetku mesta, čiže spoločného majetku všetkých obyvateľov," dodáva.

Planetárium vraj nedokáže byť náhradou za spoločenskú škodu a genius loci zbúraného PKO. "Presmerovanie financií developera do vybudovania projektu Plato Staromestská, ktoré naopak dokáže zahojiť inú viacgeneračnú jazvu Bratislavy, predelenie podhradia a historického centra štvorprúdovou cestou, je zodpovedajucejsou náhradou za PKO. Prekrytie Staromestskej je tiež dôležité pre fyzický vzhľad a budúcnosť nášho mesta," konštatuje Schmucková s tým, že je to podľa nej ukážka schopnosti mesta posunúť sa a vyriešiť svoje problémy a traumy z minulosti.

Ako ďalej dodáva, mesto nie je proti samotnému zámeru planetária, avšak preferujú, aby vzniklo v bezprostrednej blízkosti alebo ako súčasť vedeckých a vzdelávacích inštitúcií s možnosťou rozrastať sa o nové funkcie aj o nové priestory. "Solitérna budova na vznikajúcej dunajskej promenáde vo vlastníctve developera, ktorá sa nemôže rozrásť ani o milimeter, na to vhodným priestorom nie je," uzatvára Schmucková.

Vo štvrtok (29.6.) sa uskutočnilo rokovanie mestského zastupiteľstva, ktoré po viac ako dvoch hodinách nakoniec rozhodlo, že planetárium na mieste bývalého PKO definitívne nebude. "Vôbec to neznamená, že Bratislava planetárium nepotrebuje," vyjadril sa ku výsledku primátor Matúš Vallo s tým, že podľa neho existujú vhodnejšie lokality, kde by sa planetárium mohlo nachádzať.

Po skončení stretnutia sme zastihli aj Juraja Kubicu z OZ Slovenské planetáriá, ktorý hneď na úvod povedal, že takéhoto záveru sa obávali. "My sme dali vecné a odborné argumenty, ktoré boli ako hrach na stenu. Je ťažké prebiť dohodu, ktorá je kolektívna," povedal nám. Napriek tomu si myslí, že planetárium raz bude. "Verím vo svetlé dni, kedy príde zastúpenie, ktoré bude osvietenejšie, ako to terajšie. Povedali nám, čakajte ďalej, o rok vám urobíme štúdiu, o ďalších niekoľko rokov urobíme aj projekt a možno raz bude aj financovanie. Toto bol projekt, ktorý by sa dal začať takmer aj od zajtra. Pripravený, s financovaním na dobrom mieste, dobre zabezpečený. Miesto toho je tu jeho zrušenie a ešte potľapkanie po pleci a slová, že raz vám možno niekto pomôže," uzatvára aktivista.