Preskočiť na hlavný obsah
Reklama

Búranie ikonického Istropolisu je pre mnohých TŔŇOM v oku: DRSNÝ odkaz europoslanca!

Michal Wiezik s búraním Istropolisu nesúhlasí.

Zdroj: TASR/archív

Reklama
Logo Plus JEDEN DEŇLogo Plus JEDEN DEŇ

Je to oficiálne. Ikonickú bratislavskú stavbu Istropolis zbúrajú, tento týždeň to oznámil samotný developer. V polovici januára na mieste pribudne stavebné oplotenie a začne sa s prvými prácami na fasáde, a to demontovaním mramorového obkladu. Mnohí sú však proti, spísaná bola dokonca aj petícia.

Dom odborov, známy ako Istropolis, na Trnavskom mýte v Bratislave zbúrajú. Developer Immocap, ktorý tam vybuduje projekt Nový Istropolis, už má k dispozícii od bratislavskej mestskej časti Nové Mesto právoplatné rozhodnutie o odstránení existujúceho objektu. TASR o tom informoval samotný developer.

V polovici januára na mieste pribudne stavebné oplotenie a začne sa s prvými prácami na fasáde, a to demontovaním mramorového obkladu. Investor deklaruje zodpovedný prístup k obkladu i k umeleckým dielam a artefaktom.

Zdieľať

Video Player is loading.
Stream Type LIVE
Advertisement
Current Time 0:00
Duration 0:00
Remaining Time 0:00
Loaded: 0%
    • Chapters
    • descriptions off, selected
    • subtitles off, selected
    Takto vyzeralo búranie pred Istropolisom v roku 2019

    Nie všetci s koncom Istropolisu súhliasia

    Proti zbúraniu budovy Istropolisu sa postavil na sociálnej sieti aj europoslanec a ekológ Michal Wiezik.

    "Nie som expert na kultúru, či architektúru. No búranie budovy akou je Istropolis namiesto predlžovania jej životnosti, energetickej efektívnosti a ušetrenia prostriedkov a materiálov je snáď všetko, len nie obehové, či zelené," napísal Wiezik na Facebooku.

    Nesúhlasný názor zastáva aj organizácia Docomomo Slovensko, ktorá za záchranu objektu bojuje. Zbúraním Domu odborov príde podľa nej Slovensko o ikonický architektonický komplex a súčasne o najväčšie kultúrno-spoločenské centrum v krajine.

    Proti búraniu nestačilo ani 11-tisíc podpisov na petícii

    Článok pokračuje na ďalšej strane >>>

    Docomomo Slovensko, ako súčasť medzinárodného združenia odborníkov zaoberajúcich sa výskumom a ochranou moderného architektonického dedičstva, si myslí, že odborná argumentácia, intenzívna komunikácia s príslušnými úradmi a ani takmer 11.000 podpisov pod petíciou Zachráňme Istropolis nedokázalo presvedčiť vlastníka a predstaviteľov zodpovedných inštitúcií o hodnotách tohto architektonického diela. 

    "Správa o búraní Istropolisu je však zlou správou nielen pre milovníkov modernej architektúry a kultúrnu obec, ale aj pre celú spoločnosť, ktorá spolu s budovou stráca aj významnú časť vlastnej historickej pamäte," uviedla organizácia.

    Architektúra druhej polovice 20. storočia je v ohrození

    Článok pokračuje na ďalšej strane >>>

    Avizované búranie Domu odborov sa však podľa nej najzásadnejšie dotkne hlavného mesta. Organizácia to označuje za "priamy útok na jeho krehkú identitu a bolestné potvrdenie historickej skúsenosti, že ráz mesta ovplyvňuje niekoľko privátnych aktérov a nie verejný konsenzus".

    Členovia Docomomo Slovensko vyjadrujú hlboké znepokojenie nad osudom celého architektonického dedičstva druhej polovice 20. storočia. Vďaka "ľahostajnosti a nečinnosti zodpovedných inštitúcií" sa podľa organizácie stáva najohrozenejšou časťou kultúrneho dedičstva krajiny.

    Architekti žiadajú vládu, aby búraniu zabránili

    Článok pokračuje na ďalšej strane >>>

    Nesúhlas s búraním Domu odborov vyjadril aj Spolok architektov Slovenska. Vo svojom otvorenom liste, adresovanom premiérovi Eduardovi Hegerovi (OĽANO), ministerke kultúry Natálii Milanovej (OĽANO) a ministrovi financií Igorovi Matovičovi (OĽANO) uviedol, že pokus o zbúranie tejto architektonickej pamiatky neskorej moderny na Slovensku považuje za nekultúrny čin. Žiada vládu a dotknuté ministerstvá, aby tomu zabránili.

    "Prípadná asanácia tejto významnej architektúry by bola po likvidácii Parku kultúry a oddychu a amfiteátru na Búdkovej ulici už treťou významnou kultúrnou ustanovizňou v Bratislave, ktorá by sa stala obeťou moci peňazí a absencie prirodzeného rešpektu k základným spoločenským hodnotám," skonštatoval spolok.

    Vládu žiada, aby nepodporila výstavbu plánovaného Národného kultúrneho a kongresového centra v lokalite Trnavského mýta za cenu zbúrania Domu odborov.

    Developer chce na mieste vybudovať novú mestskú štvrť

    Článok pokračuje na ďalšej strane >>>

    Developer Immocap reagoval, že pokračuje v prácach na ďalšej fáze pretvorenia zanedbanej zóny v okolí Domu odborov na vitálnu mestskú štvrť Nový Istropolis. "Považujeme za prirodzené a zodpovedné informovať o tom aj Bratislavčanov, čo budeme robiť aj v budúcnosti," povedal pre TASR generálny riaditeľ Immocap Martin Šramko.

    Investor pred pár dňami oznámil, že už má k dispozícii od bratislavskej mestskej časti Nové Mesto právoplatné rozhodnutie o odstránení existujúceho objektu Domu odborov.

    Na jeho mieste plánuje vybudovať projekt Nový Istropolis, v ktorom ráta aj s novým kultúrno-spoločenským centrom, s dvoma obytnými budovami, troma administratívnymi budovami či kongresovým hotelom. Z toho jedna stavba má mať výšku 116 metrov. Prestavať chce aj súčasné okolie Domu odborov.

    V polovici januára má na mieste pribudnúť stavebné oplotenie a začne sa s prvými prácami na fasáde, a to demontovaním mramorového obkladu. Investor deklaruje zodpovedný prístup k obkladu i k tunajším umeleckým dielam a artefaktom.

    Stručne z histórie Istropolisu

    Budova súčasného Istropolisu vyrástla v 80. rokoch minulého storočia. Slúžila ako zjazdový palác pre špičky komunistického režimu. Po roku 1989 bola majetkom odborov.

    Novomestská samospráva sa ju pred rokmi pokúšala odkúpiť, k dohode neprišlo. Odbory predali Istropolis súkromnému investorovi v roku 2017. Za záchranu Domu odborov bojuje organizácia DOCOMOMO Slovensko. Budovu totiž považuje za ikonickú stavbu s nesmiernou architektonickou a spoločenskou hodnotou.

    Vyberáme pre vás niečo PLUS